REYKJAVÍK, BRATISLAVA. Otváranie a zatváranie vzdušného priestoru, lety, na ktoré sa nedá spoľahnúť. Plánovanie dovoleniek, prázdnin či svadobných ciest odkázané na priaznivú zhodu náhod. Aj také môže byť tohtoročné európske leto.
Európske lety lietadiel totiž stále ohrozuje popol z islandskej sopky Eyjafjalla a vietor, ktorý ho nesie nad kontinentálne územie. Krajiny potom uzatvárajú vzdušný priestor. Letiská tak môžu fungovať i nefungovať podľa aktuálnych podmienok tak, ako sa stalo v stredu v Británii a Írsku, kde ich na časť dňa uzatvorili.
Odhady? Nikto nevie
Predpovedať, aké bude leto, si vedci zaoberajúci sa sopkami zatiaľ netrúfajú. V skutočnosti sa dá iba odhadovať, kedy prestane vulkán spoza ľadovca Eyjafjallajökull chrliť do svojho okolia sopečný popol plný nebezpečných mikročiastočiek. Jediným referenčným údajom je skúsenosť z minulosti, keď sa upokojila až po dvoch rokoch. „Je dôvod predpokladať, že nejaké množstvo popola bude vulkán vytvárať ešte týždne či mesiace,“ povedal britskému denníku Guardian Colin Macpherson, vulkanológ z Durhamskej univerzity.
Zdôraznil tiež, že intenzita sopečných erupcií bude rôzna, vulkán tak môže vybuchovať aj silnejšie. Znovu sa tak medzi odborníkmi vynorila špekulácia, či aktivita Eyjafjallajökullu nemôže zobudiť niektoré neďaleké islandské sopky. Tie by mohli znovu zaparkovať európske lietadlá i ohroziť Islanďanov a ich dobytok.
Všetko určí vietor
Pre leteckú dopravu nie je problémom len samotná sopka a vulkanický popol, ktorý sa šíri atmosférou. Dôležitým faktorom je aj vietor, ktorý určuje smer, kam popol poletí. Ten sa dá, najmä z dlhodobého hľadiska, iba odhadnúť.
V lete by však mohla byť situácia priaznivejšia ako v apríli, keď sopka spôsobila škody za dva a pol miliardy eur. Meteorológovia tvrdia, že len 15 percent vetrov v lete fúka zo severu na juh a zanáša popol do európskych leteckých trás. Zvyšok sopečný popol odfúkne do arktickej oblasti, kde neohrozuje prepravu.
