Počas druhej svetovej vojny bojovali proti tretej ríši aj židia. Letec Jiří Kafka najskôr ušiel do Anglicka, aby sa zapojil do letky Britského kráľovského letectva.
TEL AVIV. Do Anglicka sa dostal legendárnym vlakom vypraveným britským maklérom Nicholasom Wintonom. Jeho matka prežila väzenie v koncentračnom tábore Osvienčim.
Otec bol predvojnový predseda pražskej židovskej obce, pracoval pre exilovú vládu. A Jiří Kafka bojoval.
Občas sa nevrátili
Aj mnohí ľudia so židovským pôvodom sa v druhej svetovej vojne postavili proti nacistom so zbraňou v ruke. V prípade pražského rodáka sa tak stalo na palube britského lietadla typu B-24 Liberator, kde pôsobil ako telegrafista a strelec.
„Život vo vojenskom letectve RAF bol v podstate normálny až na to, že sa občas nejaká posádka nevrátila,“ vysvetľuje bývalý vojak. Spolu s ďalšími dvomi židovskými veteránmi, ktorí bojovali pre zmenu na východnom fronte, teraz pricestoval do izraelského Tel Avivu.
V novootvorenom Českom centre tu s ministrom zahraničia Janom Kohútom otvorili výstavu Židia v boji a odboji.
Boli vojaci antisemiti?
Ani v uniformách na bojiskách druhej svetovej vojny sa českým vojakom židovského pôvodu nevyhli antisemitské predsudky, pripomínal už zosnulý historik Erich Kulka.
Napriek tomu, že sa zúčastnili tvrdých bojov na Blízkom východe aj v Anglicku. A v neposlednom rade i na východnom fronte.
„Mnohokrát šlo o židov, ktorí prežili dlhé roky v sovietskom gulagu. Pre nich bol nástup do armády istým vyslobodením,“ hovorí vojenský historik Jiří Rajlich.
Čakali ich však ťažké boje: v známej bitke pri ukrajinskom Sokolove zomierali najčastejšie židia, dodáva Rajlich.
„Ja som poznal antisemitizmus len teoreticky. Na pražskom gymnáziu, kam som chodil, tieto názory nikto neuznával,“ spomína na svoju skúsenosť s antisemitizmom Kafka.
„Počul som od priateľov v armáde, že sa s antisemitizmom stretli, ja som s ním konfrontovaný nebol,“ dodáva letec.
Do Izraela a späť
Príbeh Jiřího Kafku a jeho rodiny poznačili historické udalosti 20. storočia.
„Nepoznal som nikoho, kto by vedel českú gramatiku lepšie než môj otec,“ spomína muž, ktorý si uvedomoval, že je žid. Napriek tomu sa cítil ako súčasť českého spoločenstva.
Podobne ako viacero českých židov, i Kafkovci vraj k náboženstvu predkov pristupovali s úctou, avšak vcelku vlažne. „Pred Vianocami sme dostali darčeky viackrát. Bolo to na Chanuku, ale chodil k nám i Mikuláš,“ spomína.
Lenže po vojne prišli komunisti, ktorých letec Kafka nečakal. V roku 1947 opäť opustil Československo.
„Už bolo jasné, čo sa tu deje,“ vysvetľuje. Putoval najprv späť do Anglicka, potom i s manželkou do Izraela, kde žili osem rokov.
Natrvalo teraz zakotvil v Prahe. Do Izraela sa vypravil rád, ale len na skok.
Autor: Pavel Novotný, MF Dnes
