Tí s humorom atakujú určitý stereotyp v českej spoločnosti.
Je to starší človek na dedine alebo v malom meste, ktorý volí komunistov, prípadne sociálnych demokratov. Robí tak z nevedomosti, hnevu alebo sklamania. Svetu okolo seba nerozumie alebo ho hnevá. Môžeme si ho predstaviť ako nahnevanú babu v šatke, ktorá sa v dedinských potravinách rozčúlila nad drahými potravinami, podala si športku a kúpila si blesk či Haló noviny.
Téza klipu znie: takmer všetci máme niekoho takého v rodine. Poďme za nimi a skúsime ich presvedčiť. Tvorcovia netaja, že klip je pomerne presnou kópiou videa, ktoré pred dvomi rokmi nakrútila newyorská scenáristka a komička Sarah Silvermanová.
Aj tá atakovala stereotyp, totiž bohatého dôchodcu žijúceho na Floride, kam viacerí Američania idú prežiť penzijný život. Dôchodca žije v bytovom dome s vlastnou recepciou a bazénom, neďaleko pobrežia. Politika ho nezaujíma a čas využíva vysedávaním na pláži či hraním golfu.
Môžeme si ho predstaviť ako starca v oranžových sandáloch a krikľavých bermudách. Silvermanová v klipe hovorí: mnohí máme týchto ľudí vo svojich rodinách. Poďme ich vyburcovať a presvedčiť, nech dajú hlas Obamovi. Ide predsa o našu budúcnosť.
Medzi tými dvomi klipmi je rozdiel. Silvermanová je idealistka, ktorá si nárokuje právo žiadať od spokojných dôchodcov, aby hlasom pomohli mladým ľuďom k podobne spokojnému životu, aký viedli oni. Zelenka naproti tomu oslovuje nespokojných.
Nie rozmarných rentierov, skôr tých, ktorých politika a dejiny škaredo prevalcovali. Oni za svoje mizerné životy nemôžu, lebo sa narodili v ťažkých časoch a v nesprávnej časti sveta. Nemali sa dobre a nemajú sa ani teraz. Nepochybne si z nich môžeme robiť žarty. Ale nie rovnako ako z bohatých dôchodcov na Floride. Humor môže byť zlý k silným, ale mal by byť veľkorysý k slabým.
