VENICE, BRATISLAVA. Jimmy Rowell má 61 rokov, už desaťročia sa živí tým, že na juhu amerického štátu Mississippi loví krevety a ustrice. Rovnako ako jeho predkovia.
Teraz mu však hrozí, že príde o živobytie. „Ak sa ropa dostane k pobrežiu, skončili sme. Nikto nechce krevety s ropou,“ povedal pre agentúru AP.
Štáty v pohotovosti Príchod ropnej škvrny, ktorá sa vytvorila takmer pred dvoma týždňami po explózii na ropnej plošine v Mexickom zálive, je pritom podľa odborníkov už len otázkou niekoľkých dní.
„Ropa príde na pobrežie. Nemyslím si, že tomu môžeme zabrániť. Otázka je len, kedy sa to stane,“ povedal podľa AP Hans Graber z Miamskej univerzity.
Foto: TASR/AP
Škvrna sa navyše rozrastá, cez víkend sa jej rozloha strojnásobila. Rozsah nehody pritom nie je úplne jasný. Nedá sa ani zistiť, koľko ropy do mora uniká. Vedci hovoria len o tom, že škvrna sa šíri rýchlejšie a je väčšia, ako sa pôvodne očakávalo.
Katastrofa ropa začala unikať 20. apríla po explózii na vrtnej plošine Deepwater Horizon v Mexickom zálive, ktorú prevádzkovala firma BP, pri výbuchu zahynulo jedenásť ľudí, môže ísť o najväčšiu ekologickú katastrofu v histórii Spojených štátov.
Táto nehoda by dokonca mohla zatieniť ekologickú katastrofu z roku 1989, ktorá vznikla po havárii ropného tankera Exxon Valdez pri pobreží Aljašky. Stav pohotovosti už vyhlásili štyri štáty, ktorých sa hrozba bytostne dotýka – Mississippi, Alabama, Louisiana a Florida.
„Ropná škvrna neohrozuje len naše mokrade a rybárstvo, ale tiež náš spôsob života,“ vyhlásil na tlačovej konferencii guvernér Louisiany Bobby Jindal. Zasiahnuť môže najmä rybárov a turistický priemysel.
Jindal spomenul aj britskú firmu BP, ktorá vrt prevádzkovala. Posťažoval sa, že stále nevidel podrobný plán firmy na zastavenie šírenia škvrny a zdôraznil, že tieto práce bude musieť zaplatiť firma.
Riaditeľ BP Lamar McKay v nedeľu odmietol informácie, že za nehodou sú nedostatočné bezpečnostné opatrenia v spoločnosti. Podľa neho šlo o technickú chybu.
Odmietol aj slová kritikov, podľa ktorých práce na zastavení únikov prebiehajú pomalšie, aby firma ušetrila. „Dávame do toho všetky zdroje, ktoré máme,“ povedal v rozhovore pre televíziu ABC.
V súvislosti s únikom ropy sa v USA spomínajú aj na následky hurikánu Katrina z roku 2005. Prezident Barack Obama v predvolebnej kampani svojmu predchodcovi Georgeovi Bushovi často vyčítal, že reagoval pomaly.
Môže byť aj horšie Teraz podobnej kritike čelí on. Obama mal ohrozené oblasti navštíviť včera večer, takmer dva týždne od začiatku únikov.
Americká vláda odstraňovanie následkov nechávala najmä na BP. Čistiace práce cez víkend komplikovalo veterné počasie, pre ktoré nemohli vyplávať menšie lode.
Už teraz je jasné, že ropa môže výrazne poškodiť ekonomiku a životné prostredie na juhu Spojených štátov.
Vedci však hovoria, že nehoda môže spôsobiť ešte väčšie škody, ak sa ropa dostane do Golfského prúdu.
Ropné havárie najväčší únik bol v roku 1991 v Perzskom zálive, do mora uniklo pol druha milióna ton ropy, v roku 1979 uniklo z veže Ixtoc na Yucatánskom polostrove takmer pol milióna ton ropy, zahynulo množstvo živočíchov, najväčší únik v Európe sa stal v roku 1978 pri francúzskom pobreží Bretónska – z tankera uniklo 223-tisíc ton ropy.
Ten sa totiž začína práve v Mexickom zálive. Ak by prúd začal unášať ropu, nastane „environmentálna a ekonomická katastrofa epických rozmerov“, povedal Graber pre agentúru AP. Ropa by sa v tom prípade dostala okolo južného cípu Floridy do Atlantického oceánu.
Tanker svetu ukázal, čo dokáže ropa
Aljašská príroda sa stále úplne nespamätala z havárie ropného tankera Exxon Valdez. Pritom od nej ubehlo už 21 rokov.
ANCHORAGE, BRATISLAVA. Únik ropy po havárii supertankera Exxon Valdez nebol najväčší v histórii, ale stal sa najznámejším. Tridsaťosemtisíc ton ropy totiž v roku 1989 znečistilo takmer nedotknutú aljašskú prírodu.
Ropa zabila státisíce morských vtákov, veľrýb či morských vydier, otrávila aj milióny rýb. Znečistila viac ako dvetisíc kilometrov pobrežia. Fotografie zvierat špinavých od ropy obleteli svet. Pri čistení pomáhalo jedenásťtisíc miestnych obyvateľov. Pre katastrofu prišlo o prácu asi 30tisíc rybárov.
Obyvatelia pobrežných oblastí vtedy obviňovali ropnú spoločnosť Exxon Mobil, že nerobí dosť pre boj s ropnou škvrnou a jej následkami. Vtedajší prezident George Bush na haváriu zareagoval až po dvoch dňoch. Navyše, záchranári neboli dostatočne vybavení.
Firma musela zaplatiť miliardy dolárov ako náhradu za ekonomické škody. Škody na prírode však boli nevyčísliteľné.
Matúš Krčmárik
