Washington 6. mája (TASR) - USA odmietli dnes oficiálnu zaangažovanosť a z nej vyplývajúce povinnosti uvedené v zmluve ratifikujúcej vytvorenie prvého stáleho Medzinárodného trestného tribunálu ICC (International Criminal Court).
Námestník amerického ministra zahraničných vecí Marc Grossman vo Washingtone uviedol, že USA nemajú v úmysle ratifikovať zmluvu. USA podľa jeho vyjadrenia v súčasnosti nie sú nijakým spôsobom zaviazané jeho účelu a cieľu.
Rozhodnutie administratívy amerického prezidenta Georgea W. Busha bolo zaslané listom Organizácii Spojených národov. Okrem iného sa tam uvádza, že USA si rezervujú právo ignorovať nariadenia tohto súdu.
Administratíva bývalého amerického prezidenta Billa Clintona síce v roku 2000 zmluvu podpísala, takže USA sa mohli zúčastniť rokovaní na vytvorení ICC. Avšak aj Bushov aj Clintonov kabinet uviedol, že nemá v pláne požiadať Senát o ratifikáciu zmluvy, pretože by mohla byť použitá na politicky motivované prenasledovanie amerických predstaviteľov alebo členov vojenského štábu.
Americký vyslanec pre otázky vojnových zločinov Pierre-Richard Prosper uviedol, že list OSN objasňuje, že "USA sa nestanú účastníkom tohto procesu." "List neutralizuje náš podpis. Oslobodzuje nás od povinností spôsobených podpisom," vyhlásil Prosper.
Dlhoročné úsilie o vytvorenie ICC sa 11. apríla zavŕšilo na skromnej ceremónii v newyorskom sídle OSN, kde Rímska zmluva z roku 1998 získala 60. ratifikáciu potrebnú na to, aby vstúpila do platnosti, čo sa stane 1. júla.
Príslušné dokumenty odovzdalo spoločne desať krajín - Slovensko, Bosna, Bulharsko, Írsko, Jordánsko, Kambodža, Kongo, Mongolsko, Niger a Rumunsko, aby česť byť 60. krajinou nepripadla jednému štátu.
Dohodu o vytvorení ICC tak ratifikovalo celkovo 66 krajín. Vytvorením ICC medzinárodné spoločenstvo splnilo prísľub z čias norimberského procesu s nacistickými pohlavármi pred 56 rokmi.
Tribunál bude sídliť v holandskom Haagu a očakáva sa, že začne pracovať na budúci rok. Po podpise Rímskej zmluvy sa odhadovalo, že získanie potrebných 60. ratifikácií bude trvať desať až 20 rokov.
Súdny dvor bude môcť stíhať osoby z ktorejkoľvek časti sveta za spáchanie najvážnejších zločinov - genocídy, zločinov proti ľudskosti, vojnových zločinov a iných vážnych porušení ľudských práv. Tribunál nie je retroaktívny, čo znamená, že sa bude môcť zaoberať len zločinmi spáchanými po 1. júli tohto roku.
Tlak na vytvorenie stáleho tribunálu pre vojnové zločiny sa zvýšil v prvej polovici 90. rokov po krvavých udalostiach na Balkáne a v Rwande. Bezpečnostná rada OSN na spáchané zverstvá reagovala vytvorením ad hoc tribunálov - Medzinárodného trestného tribunálu pre bývalú Juhosláviu (ICTY) a Medzinárodného trestného tribunálu pre Rwandu (ICTR). Nový súdny dvor má v budúcnosti takéto tribunály nahradiť.
