Haag 6. mája (TASR) - Spor okolo príčin prepuknutia kosovského konfliktu z rokov 1998-99 medzi juhoslovanským exprezidentom Slobodanom Miloševičom a prezidentom provincie Ibrahimom Rugovom a vzájomné obviňovanie z klamstiev dominovali dnešnému pojednávaniu pred haagskym tribunálom OSN.
Miloševič, ktorý v súvislosti s kosovským konfliktom čelí piatim obvineniam z vojnových zločinov a zločinov proti ľudskosti, vyhlásil, že vojnu vyvolali snahy o vytvorenie Veľkého Albánska. Rugova, ktorý pred Medzinárodný trestný tribunál pre bývalú Juhosláviu (ICTY) predstúpil ako svedok obžaloby, toto tvrdenie odmietol s tým, že kosovskí Albánci bojovali za slobodu.
Nedávno zvolený prezident Kosova tiež vysmial tvrdenie Miloševiča, že Rugovovi zachránil život, ktorý ohrozovali jeho albánski rivali.
Exprezident počas krížového výsluchu Rugovu predložil mapu nakreslenú "pred rokmi", ktorá podľa neho dokazuje zámer spojiť Kosovo - juhosrbskú provinciu spravovanú od júna 1999 OSN - so susedným Albánskom.
"Toto je mapa Veľkého Albánska nakreslená albánskymi nacionalistami," vyhlásil Miloševič mávajúc mapou pred troma porotcami. "Ako môžete vidieť, (okrem Albánska a Kosova) zahŕňa juhovýchod Čiernej Hory, juh Srbska, západ Macedónska a časti severného Grécka," povedal Miloševič s tým, že vojnu spôsobilo "mocné panalbánske národné hnutie". Ako dodal, mapu v roku 1998 oficiálne uverejnila Albánska akadémia vied.
Rugova, ktorý v 90. rokoch viedol nenásilnú kampaň za nezávislosť Kosova na Srbsku, mapu označil za "jednu z mnohých údajných máp" a dodal, že "tiež boli Srbi, ktorí chceli vytvoriť Veľké Srbsko". "Našim cieľom bolo nezávislé Kosovo a nie zmena hraníc," povedal.
V druhý deň svojho vystúpenia pred ICTY Rugova opísal roky konfliktu medzi Srbmi a etnickými Albáncami, ktorý v rokoch 1998-99 eskaloval do vojny. "Bolo to ľudové hnutie, výsledok túžby kosovskej albánskej väčšiny po slobode," vyhlásil.
Počas výsluchu Miloševič zdôraznil rivalitu medzi Rugovom a Kosovskou oslobodzovacou armádou (UCK), ktorá v roku 1997 spustila ozbrojenú kampaň proti jednotkám Belehradu v provincii a prevzala vedenie boja za nezávislosť.
Miloševič vyhlásil, že krátko po spustení náletov NATO proti Juhoslávii zachránil Rugovovi život, keď osobne nariadil bezpečnostným jednotkám, aby ho chránili v jeho dome v kosovskej metropole Priština a neskôr ho previezol do bezpečia v Belehrade.
"To nie je pravda. ... Žiaden Albánec sa ma nepokúsil zavraždiť. ... Nechcem tu nikoho urážať, ale toto je úplná lož," povedal Rugova.
Rugova v tejto súvislosti vyhlásil, že nebol pod ochranou, ale v skutočnosti "v domácom väzení". UCK podľa Rugovu "nebola teroristická organizácia, ale bola vytvorená vlastencami, ktorí chceli bojovať za nezávislosť Kosova".
"Pán Rugova, prišli ste a požiadali ste ma, aby som vás zachránil pred UCK. Pozrite mi do očí a povedzte mi, či je to pravda, alebo nie! Prišli ste a požiadali ma, aby som vás a vašu rodinu poslal mimo krajinu, je to pravda, alebo nie?" spýtal sa Miloševič svedka.
Rugova reagoval tým, že Miloševič udalosti dezinterpretuje. "Nebolo mi dovolené opustiť môj dom. Bola vojna, mesto bolo pod blokádou a nežiadal som o stretnutie s obžalovaným. Stretnutie chcel on od nás, a ja som ho požiadal, aby ma nechal odísť," povedal Rugova.
Rugova sa s Miloševičom v Belehrade stretol 1. apríla 1999, čo vážne ohrozilo jeho prestíž medzi kosovskými Albáncami. Podľa Rugovu sa stretnutie uskutočnilo pod nátlakom. V máji Rugova aj s rodinou odcestoval do talianskeho exilu a do Kosova sa definitívne vrátil koncom júla, viac ako mesiac po stiahnutí srbských jednotiek z provincie.
Na záver výsluchu sa Miloševič Rugovu spýtal: "Keď vám hrozili smrťou, odišli ste do Talianska. Uvažovali ste, kam odídete, keď sa skončí okupácia Kosova (jednotkami NATO)?" Predseda poroty Richard May túto otázku označil za nemiestnu.
