MOSKVA.
Pre ruskú spravodajskú televíziu vysielajúcu v anglickom jazyku Russia Today to vyhlásil dnes rektor Inštitútu medzinárodných vzťahov v Moskve a spolupredseda rusko-poľskej komisie historikov Anatolij Torkunov.
Podľa jeho slov súčasťou už odovzdaných dokumentov sú napríklad nielen mená katov, konajúcich sa na rozkaz vyšších miest, ale aj mená ich sprievodcov. Zostáva vážnym problémom, ako potomkovia týchto účastníkov masakry, ktorí nemali nijaký podiel na zločinoch ich predkov, prijmú zverejnenie ich mien.
Dokumenty podobného typu v medzinárodnej praxi nie je zvykom postúpiť inej krajine a tak je prosba ruskej strany o definitívne uzavretie kauzy pochopiteľná, uviedol historik.
Ruské štátne archívy zverejnili v stredu 28. apríla na internete dokumenty týkajúce sa masakry v Katyni a to na základe dekrétu prezidenta Dmitrija Medvedeva. Hoci je tento krok považovaný za pozitívne gesto z ruskej strany, zverejnené materiály už boli dávnejšie prístupné pre niektorých odborníkov. Potvrdzujú, že masové popravy nariadil sovietsky diktátor Josif Stalin a ďalší predstavitelia vtedajšieho režimu.
Najvyšší ruský predstaviteľ ešte v ten istý deň počas návštevy Dánska v Kodani vyhlásil, že Rusko disponuje ešte dokumentmi, týkajúcimi sa spomínanej masakry, ktoré doteraz neboli postúpené poľskej strane. Podľa vlastných slov už nariadil realizáciu nevyhnutných procedúr s cieľom odovzdať tieto materiály poľskej strane.
Ruskí ochrancovia práv opakovane vyzývali moskovské vedenie, aby zverejnilo rádovo stovky strán materiálov o trestnom stíhaní súvisiacom s katynskou masakrou a aby rehabilitovalo obete.
Za protiprávne označil Najvyšší súd Ruskej federácie len pred niekoľkými dňami 21. apríla skoršie rozhodnutie moskovského mestského súdu o utajení dokumentov, súvisiacich s katynskou masakrou poľských dôstojníkov a intelektuálov z roku 1940.
Najvyššia justičná inštancia tak vyhovela podnetu organizácie na ochranu ľudských práv Memorial, s ktorým predtým neuspela na mestskom súde. Súčasne rozhodla o vrátení kauzy tomuto orgánu ruskej justície na vecné preskúmanie.
Podľa slov jedného z vedúcich predstaviteľov Memorialu Jana Račinského ide v danom prípade o dobrý signál. Predmetné rozhodnutie najvyššieho súdu, ako formuloval v bezprostrednej reakcii, oživilo nádej, že otázka, v ktorej tieni boli tak dlho dvojstranné rusko-poľské vzťahy, sa v blízkej budúcnosti vyrieši.
Memorial usiluje o odtajnenie materiálov procesných a archívnych materiálov, súvisiacich s Katyňou po ukončení trestného stíhania vo veci.
Po tom, čo pozostalí obetí vlani v januári vyčerpali právne opravné prostriedky v Ruskej federácii, avizovali, že sa obrátia na Európsky súd pre ľudské práva so sídlom v Štrasburgu.
Vojenská ruská justícia uzavrela kauzu s tým, že dodatočne identifikovali iba 22 z obetí, pričom medzi nimi nie sú príbuzní žalujúcich, a navyše, predpokladaní páchatelia už nie sú nažive.
Už v roku 2008 sa skupina pozostalých súdnou cestou neúspešne pokúšala o rehabilitáciu popravených Poliakov. Vtedajšie rozhodnutie sa opieralo o verdikt Vrchnej vojenskej prokuratúry Ruskej federácie z roku 2006, v zmysle ktorého nemožno zastrelených poľských vojnových zajatcov považovať za obete bezprávia, pretože už nejestvujú dokumenty o tom, prečo ich povolali na zodpovednosť.
Príslušníci sovietskej tajnej služby zavraždili, ako vyšlo postupne najavo, na príkaz Stalinovho vedenia nielen v katynskom lese, ale aj v ďalších lokalitách na dnešnom území Ruska, Bieloruska a Ukrajiny celkovo takmer 22.000 poľských dôstojníkov a predstaviteľov inteligencie.
