Bývalého českého správcu zväzkov ŠtB obviňovali zo spojenectva s ODS. Nový vraj straní ČSSD. Problémy s politikou majú inštitúty skúmajúce minulosť v celej strednej Európe.
PRAHA, BRATISLAVA. Keď chcela ŠtB rozložiť disidentskú skupinu, rozdelila ju. Jedného prinútila k spolupráci a ten rozhádal ostatných. Odvtedy ubehlo vyše 20 rokov. A ŠtB disidentov stále rozdeľuje. V tom, kto a ako by mal jej archívy spravovať.
Minulý týždeň zvíťazili kritici nového riaditeľa českého Ústavu pre štúdium totalitných režimov (ÚSTR). Senát vyzval Radu ústavu, aby si objednala právnu analýzu o jeho bezúhonnosti. Podľa časti disidentov a politikov nemôže ústavu šéfovať človek, ktorý chodil na Večernú univerzitu marxizmu-leninizmu a ešte to aj tajil. „Senátori môžu len odporúčať,“ hovorí pre SME nový riaditeľ ústavu Jiří Pernes. Odstúpiť nechce. Napokon, podporujú ho štyri hlasy v Rade ústavu, ktoré ho zvolili. Minimálne.
Spolupracoval s ŠtB?
Pernes nahradil na čele ústavu 1. apríla Pavla Žáčka, ktorý ho zakladal. V konkurze sľuboval viac vedy a menej politiky. Ešte než začal pracovať, však Pernesovi kritici oboje spochybnili.
„V 80. rokoch vydal publikáciu, kde chváli nástup KSČ v roku 1948 s použitím násilia,“ hovorí niekdajší 1. námestník riaditeľa Miroslav Lehký. „To nie je dobrá vizitka,“ dodáva spoluzakladateľ slovenského Ústavu pamäti národa. Pernesa si navyše ŠtB šesť rokov viedla ako kandidáta tajnej spolupráce. „Človek, ktorý bol v takejto kategórii, o tom nemusel vedieť. Taká dlhá evidencia je však neobvyklá. Buď sa po niekoľkých mesiacoch stal agentom, alebo ho odmietli,“ vysvetľuje Lehký. „Takže Pernes nejaké kontakty s ŠtB musel mať.“ Zistiť sa to nedá – jeho zväzok je zničený.
Kardinál Tomášek (1988).
Odpor proti Pernesovi je silný. Po jeho zvolení opustili poradnú Vedeckú radu ústavu dvaja členovia vrátane disidenta a bývalého diplomata Jiřího Grušu. Medzi zamestnancami vznikla iniciatíva NeUSTRčených, ktorá Pernesa obviňuje z plagiátorstva. A hlavne zo spojenectva s ČSSD.
Kritika neutíchla, ani keď sa ujal funkcie. Pripomína mu, že hneď v prvý deň, ešte doobeda, vyhodil štyroch zamestnancov vrátane Lehkého. A je tu aj podozrenie, že ustupuje domácim tajným službám. „Tie, ktoré boli nútené nám otvoriť svoje archívy, vyvíjajú veľmi silný tlak, aby ich zväzky neboli sprístupňované,“ hovorí nemenovaný zamestnanec ústavu.
Dlhší a hlbší spor
Pernes všetky obvinenia odmieta. A nie je v tom sám. Zastal sa ho napríklad exilový disident Vilém Prečan, ktorého do Vedeckej rady ústavu priviedol ešte Žáček. Kampaň proti Pernesovi nazval špinavou a obvinil z nej starého riaditeľa.
Hoci Pernes je ako riaditeľ kontroverzný, spor siaha ďalej. Disidenti sa hádali a historici búchali dverami ústavu aj za Žáčka. Vraj robil politiku. „Len postupne som zisťoval, ako si niektorí ľudia z ODS privlastňujú ústav ako svoju doménu, div nie vlastníctvo,“ napísal bývalý disident Prečan v otvorenom liste Žáčkovi po zvolení Pernesa.
Mnohých si Žáček znepriatelil už v roku 2008, keď jeho zamestnanec obvinil v časopise Respekt exulantského spisovateľa Milana Kunderu z udavačstva. Keď ústav vydal knihu, ktorá disidenta a spolupracovníka Václava Havla Josku Skalníka označuje za informátora ŠtB, podpísali disidenti kritickú výzvu. Pridal sa aj Havel.
Spisovateľ Milan Kundera (1969).
Pri Pernesovi sa obvinenie z politiky opakuje. Kritici tvrdia, že bude ustupovať ľavici a tým ústav zbaví zmyslu.
„Ústav plnil úlohy dané zákonom. To, že to niekomu prekážalo, je druhá vec,“ hovorí Lehký.
Pernesovi obhajcovia však tvrdia, že ústav musí pracovať vedeckejšie. Aj preto, aby po voľbách prežil.
Záujem z pravice aj z ľavice
Česko nie je jediná krajina, v ktorej má podobný inštitút problém s politikou, ktorý potom využívajú aj politici.
„Ide o kontrolu minulosti,“ hovorí politológ Juraj Marušiak. „Tá je dôležitá pre strany, ktoré si zakladajú na antikomunizme, alebo naopak pre strany, ktoré sú považované za následníkov komunistov,“ dodáva Marušiak.
Hoci šéf českého ústavu Pernes je považovaný za ústupčivejšieho ako jeho predchodca, nemá nijakú istotu. Ak sa po májových voľbách dostane do vlády KSČM, ústav možno zrušia. Ak sa k moci dostane pravica, bude robiť všetko, aby ho vymenila.
Kompromis, ako interpretovať českú minulosť, neexistuje.
Slovensko: Langošov duch chýba
Ústav pamäti národa sa viac venuje vojnovému štátu. A politici si k nemu viac dovoľujú.
BRATISLAVA. V krajinách ako Slovensko bol vznik inštitúcie, ktorá mapuje obdobie ľudáckeho aj komunistického režimu, malým zázrakom. To, že sa to v roku 2002 podarilo, bolo najmä zásluhou charizmatického Jána Langoša, ktorý sa stal aj prvým predsedom Ústavu pamäti národa (ÚPN).
Ústav pod jeho vedením sa prioritne sústredil na roky 1948 – 1989. Pod tlakom zverejnených dokumentov odišli z funkcií viacerí bývalí agenti ŠtB. Ústav bol rešpektovanou inštitúciou, ku ktorej si nikto vrátane politikov nedovoľoval. To, aká dôležitá bola osoba lídra, sa ukázalo po Langošovej tragickej smrti v roku 2006.
Navonok sa ústav viditeľne nezmenil. Aj po nástupe nominanta SNS Ivana Petranského zverejňuje citlivé dokumenty, ktoré sa týkajú aj ľudí z prostredia vládnej koalície (Široký, Slota). Politici však začali ÚPN spochybňovať, po voľbách dokonca hrozil jeho zánik. Ústav sa navyše musel sťahovať, pričom aj dnes sídli len v dočasných priestoroch v širšom centre Bratislavy.
K spochybňovaniu ÚPN prispel aj Petranský, ktorý rokoval o tom, aké dokumenty o činnosti ŠtB má ústav zverejňovať, s politikom Rafajom aj s bývalým agentom Sokolom. Ústav sa viac zaoberá slovenským štátom, vydal niekoľko kontroverzných kníh – vrátane denníkov Karola Sidora, kde zamlčal jeho antisemitskú minulosť. Pre málo kritický vzťah k Tisovmu režimu odišlo viacero bývalých spolupracovníkov Jána Langoša.
Marek Vagovič
Poľský ústav si znepriatelil legendu
Vláda vo Varšave hanila Inštitút pamäti národa, že koná politicky. Nový zákon, ktorý to má zmeniť, podpísal včera prezident.
VARŠAVA, BRATISLAVA. Poľský Inštitút pamäti národa funguje z krajín V4 najdlhšie – už od roku 1999. Najmä od roku 2005, keď sa na jeho čelo postavil Janusz Kurtyka (zahynul pri havárii s prezidentom Kaczyńským), musel čeliť obvineniam, že koná politicky.
Najkritizovanejšia aféra prišla v roku 2008. Dvaja historici inštitútu vydali publikáciu s názvom SB a Lech Walesa, príspevok k životopisu, o tom, ako legenda poľského disentu v 70. rokoch ako agent Bolek donášala na kolegov z Gdanských lodeníc. Walesa sa proti obvineniu ostro ohradil, neskôr hovoril o emigrácii. Zastali sa ho aj bývalí disidenti či denník Gazeta Wyborcza, kniha na také silné obvinenie podľa nich neponúka dostatočné dôkazy. Nie je údajne úplne jasné, že agent Bolek a Walesa sú tá istá osoba, navyše historici vychádzali iba z dokumentov tajnej polície.
Súčasná vláda Donalda Tuska obviňovala ústav, že koná politicky v záujme bratov Kaczyńských, ktorí cezeň diskreditujú oponentov. Presadila preto zmenu zákona, ktorú vo štvrtok podpísal zastupujúci prezident Bronislaw Komorowski. Jednoduchšie bude teraz odvolať šéfa ústavu, väčšiu moc bude mať rada inštitútu, ktorú budú vyberať historici. O snahe o spolitizovanie teraz hovorí opozícia, ktorá chce podať zákon na Ústavný súd.
Tomáš Vasilko
Maďarsko: zatĺkať, zatĺkať, zatĺkať
V Budapešti môžu do archívov tajnej polície nahliadnuť len vyvolení.
BUDAPESŤ, BRATISLAVA. Maďarsko z krajín V4 v sprístupňovaní dokumentov niekdajších komunistických tajných služieb najviac zaostáva. Napriek sľubom rôznych vlád sa za 20 rokov nepodarilo zverejniť zoznamy agentov ani sprístupniť zložky verejnosti. „Ani jedna strana o to nemá záujem, v každej z nich sú ľudia, ktorých by to poškodilo,“ povedal historik Krisztián Ungváry.
V Maďarsku vznikol v polovici 90. rokov Ústav histórie, ktorý sa v roku 2003 premenoval na Historický archív služieb štátnej bezpečnosti. Má spravovať dokumenty komunistickej éry, dostal však len tie, ktoré mu podľa vlastného uváženia odovzdali súčasné tajné služby. Dokumenty v archíve sú prístupné len pre obete a ich pozostalých a pre historikov, ktorí však majú len obmedzenú možnosť zverejňovať z nich informácie o tretích osobách vrátane agentov.
Médiá napríklad môžu publikovať informácie len o verejných činiteľoch a každý sám rozhoduje o tom, či sa za verejného činiteľa považuje. Viacero politikov už vyhlásilo, že sa za verejného činiteľa nepovažujú.
Na začiatku tohto roka vyvolal v Maďarsku škandál zmanipulovaný konkurz na nového šéfa archívu. Predseda parlamentu z postkomunistickej socialistickej strany vymenoval na ďalších sedem rokov doterajšieho šéfa archívu a zabránil tomu, aby si príslušný parlamentný výbor vôbec vypočul jeho protikandidátov.
Peter Morvay
