uzínska.
Tento Viktor (Janukovyč) rozpráva radšej po rusky než po ukrajinsky, hladomor v 30. rokoch minulého storočia podľa neho genocídou nebol a vojenský prístav Sevastopoľ podľa neho právom patrí ruským námorníkom, ktorí ho aj radi využili počas vojny proti Gruzíncom. O to viac, že Gazprom za to priateľsky zľaví z ceny plynu, keď je krajina v mínuse, ktorý nedá spávať Medzinárodnému menovému fondu.
Rokovať s Viktorom je pre Kremeľ jedna radosť. Odkedy si ho februári zvolili Ukrajinci, bol už viackrát v Rusku a na oplátku ho navštívil v týchto dňoch ako ruský prezident Dmitrij Medvedev, tak aj premiér Vladimir Putin. Keď už družba, tak riadna.
Viktor Fedorovyč síce má povesť banditu a najímal si amerických PR expertov, mimochodom, aj od Gruzínska odtrhnuté a Ruskom podporované Abcházsko ich má, ale inak je to spriaznená duša. Pri moci je len chvíľu, ale aj keby najbližších päť rokov v prezidentskom kresle nič neurobil, Moskva mu bude vďačná minimálne do roku 2042, keď vyprší nájom prístavu na Kryme.
Hoci zoznam láskavostí, ako potešiť strategického suseda, je určite dlhý. Čo tak doma vyhlásiť ruštinu za oficiálny jazyk či šokovať západných partnerov a uznať nezávislosť Južného Osetska i Abcházska. Priateľstvu sa medze nekladú, Viktor.
