BRUSEL. asné voľby.
Niečo predznamenal už aj vývoj na začiatku týždňa. Od pondelka si parlamentné strany začali registrovať názvy internetových stránok, v ktorých figurovali spoločne v rôznych formách "voľby" a rok 2010. V utorok aj dočasne dosluhujúci premiér Yves Leterme pre belgické médiá priznal, že predčasné voľby sú "takmer neodvratným scenárom".
Frankofónne strany sa k voľbám nestavajú pozitívne. Predsedu "zelených" zo strany Ecolo Jeana-Michela Javauxa cituje De Standard: "Predčasné voľby nie sú hotovou vecou. Treba urobiť všetko pre to, aby ich nemuseli vypísať."
Na utorok a na dnes si kráľ Albert II. naplánoval druhé kolo konzultácií s predstaviteľmi všetkých parlamentných strán po vypuknutí vládnej krízy, tentoraz však nepozval lídrov z flámskej liberálnej Open VLD, ktorí odštartovali problémy vystúpením z vlády vo štvrtok minulý týždeň.
Z dátumov pre nové voľby podľa belgickej ústavy pripadá do úvahy 6. jún (ak parlament kráľ rozpustí ešte tento týždeň) alebo 13. jún, keďže sa majú uskutočniť do 40 dní od rozpustenia parlamentu.
Uznesenie belgického ústavného súdu z roku 2003 však posúva prípadné voľby aj do inej roviny. Súd rozhodol, že pokiaľ región Brusel-Halle-Vilvoorde nebude do nasledujúcich parlamentných volieb rozdelený na dištrikty, kde jedna časť volí len flámske a druhá len valónske strany, výsledky daných volieb budú neplatné. Delenie sa doteraz neuskutočnilo a práve na tomto probléme padla minulý štvrtok aj vláda. Toto názorové štiepenie bolo predmetom právneho debaty už počas volieb 2007, vtedy sa však okrem volebného obvodu Steenokkerzeel plošne výsledky volieb uznali.
Ľahko teda môžu voľby a dni po nich vyústiť do masívnej právnej roztržky, čo by predĺžilo čas potrebný na formovanie novej vlády. Dohoda na vládnej koalícii je nevyhnutná najmä pre to, aby Belgicko zvládlo predsedníctvo Európskej únie. Po Španielsku preberá žezlo 1. júla, teda ani nie mesiac po prípadných voľbách.
