BRUSEL, BRATISLAVA. Belgicko smeruje podľa predstáv jeho najväčšej strany k predčasným voľbám v čase, keď preberie predsedníctvo v Európskej únii.
Podľa belgického denníka Le Soir premiérovi kresťanskí demokrati chcú po páde vlády voľby v júni. Separatisti vo Flámsku v nich podľa posledných prieskumov môžu získať vyše 40 percent hlasov.
Belgický premiér Yves Leterme, ktorého demisiu v pondelok prijal belgický kráľ, pre Reuters v utorok povedal, že predčasné voľby sú "takmer nevyhnutné". Minister financií Didier Reynders, ktorý v politickom spore neúspešne vyjednával, pre belgickú televíziu povedal, že to „môže viesť krajinu do veľmi vážnej krízy".
Po voľbách v roku 2007 trvalo mesiace, kým sa aj s pomocou belgického kráľa vytvorila vláda. Obavy z rozpadu krajiny vtedy vrcholili.
Parlament zasadne
Leterme, ktorý predsedá úradníckej vláde, na štvrtok zvolal ministrov, aby parlament pred rozpustením schválil aspoň zákonné podmienky na konanie volieb, pôžičku Grécku a niekoľko zmien v ústave. Hrozí, že parlament bude hlasovať o jazykovom spore, ktorý viedol k vládnej kríze.
Čaká sa na rozhodnutia kráľa Alberta II., ktorému v marci chceli takmer všetky politické strany obmedziť moc. Kráľ, aby zabránil politickému chaosu, má aj v stredu rokovať s Letermeom a predsedami strán.
Belgicko pritom v júni preberie predsedníctvo v Európskej únii. Európska komisia síce oznámila, že „plne dôveruje", že to zvládnu, ale niektorí diplomati o tom pochybujú. Bývalý premiér Mark Eyskens sa s belgickým dlhom vyšším než 100 percent národného HDP obáva hospodárskej krízy ako v Grécku.
Bruselský komentátor týždenníka Economist to však nevidí tak zle. „Manažérom fondov na Wall Street alebo v City je jedno, kto je premiérom Belgicka. Vedia, že belgické vlády sú dobré v rozpočtovej disciplíne, keď treba," píše. Spor podľa neho škodí hlavne imidžu Belgicka v zahraničí.
Belgický politológ Dave Sinardet si myslí, že rozpad krajiny „v krátkom ani strednodobom horizonte nehrozí". Takému scenáru v Belgicku by podľa neho chceli zabrániť aj iné európske krajiny.
Jazyková rozbuška
Leterme podal demisiu minulý štvrtok po tom, čo z vlády odišla flámska strana Open VLD a zanechala vládnej koalícii krehkú väčšinu. Vo funkcii bola pritom iba päť mesiacov.
Dlhoročný problém jazykových hraníc na predmestiach Bruselu je špičkou ľadovca sporov medzi Valónmi a Flámami.
Krajina je administratívne rozdelená na Flámsko, frankofónne Valónsko a dvojjazyčný Brusel. Na flámskych predmestiach Bruselu Halle a Vilvoorde však už žije viac Valónov než Flámov. Sporia sa o jazykové a politické práva.
Pre neúspešné riešenie sporu od roku 2007 dvakrát rezignovala vláda.
