Bratislava 22. mája (TASR) - V týchto dňoch sa uskutočňuje na Slovensku sčítanie obyvateľov, domov a bytov. Je to historicky prvé sčítanie na území samostatnej Slovenskej republiky. Riadi ho Štatistický úrad (ŠÚ) SR a realizuje v spolupráci s orgánmi miestnej správy a obcí. Zúčastňujú sa na ňom všetci obyvatelia na území SR a uskutočňuje sa metódou samosčítania. Zisťujú sa vybrané údaje o obyvateľoch, ich demografické, ekonomické a sociálne charakteristiky. Sčítanie v Slovenskej republike sa uskutočňuje podľa zákona č. 165/1998 Z. z. o sčítaní obyvateľov, domov a bytov v roku 2001 a podľa nariadenia vlády SR z 20. decembra 2000 o termíne sčítania obyvateľov, domov a bytov v roku 2001. Rozhodujúcim okamihom sčítania je polnoc z piatka 25. mája na sobotu 26. mája 2001. Termín sčítania stanovila vláda SR od 19. mája do 10. júna 2001. Tohtoročné sčítanie je súčasťou celosvetového sčítania, organizovaného na začiatku nového tisícročia.
História sčítania ľudu siaha do čias starého Egypta, Babylonu, Perzskej a Rímskej ríše. Cenzus, označenie pre súpis osôb a majetkov, sa používal najprv hlavne pre daňové účely. V niektorých štátoch vtedy znamenal súhrn podmienok pre nadobudnutie niektorých občianskych a politických práv, alebo bol základom na vojenské účely.
Za začiatok organizovaného štatistického zisťovania na území Slovenska sa považuje rok 1715, keď v Uhorsku uskutočnili celokrajinský súpis obyvateľstva. Zameraný bol na hlavy rodín tých skupín, ktoré podliehali zdaneniu. V rokoch 1767-1771 sa uskutočnil súpis obyvateľstva, ktorý obsahoval údaje o počte sedliakov, želiarov a ich majetkovom a právnom rozvrstvení. Za vlády Jozefa II. sa v rokoch 1787-1785 uskutočnilo prvé sčítanie všetkého obyvateľstva v Uhorsku. Zaznamenali doň meno, vek, rodinný stav, triedne postavenie a zamestnanie zapísaných osôb, ako aj údaje o mechanickom pohybe obyvateľstva. Ďalšie súpisy obyvateľstva v Uhorsku uskutočnili v rokoch 1804-1805 a v roku 1828. Štatistické údaje sa zisťovali a vyhodnocovali podľa žúp a stolíc. V roku 1850 uskutočnila viedenská centralistická vláda v Uhorsku, za asistencie vojska, sčítanie známe ako "bachovské". Po vlne nespokojnosti so spôsobom jeho realizácie sa sčítanie v roku 1857 zopakovalo. Toto sčítanie sa považuje za medzník medzi feudálnymi súpismi a moderným sčítaním, lebo sa uskutočnilo k jednému termínu. Zisťoval sa pri ňom rok, mesiac a deň narodenia, náboženstvo, povolanie, zdroj príjmov a stav.
Rok 1869 znamenal začiatok etapy moderného sčítania. Osobitným zákonom z toho roku sa začal zabezpečovať pravidelný 10-ročný cyklus sčítania ľudu v Uhorsku. Uskutočnilo sa v rokoch 1869, 1880, 1890, 1900 a 1910.
Prvé československé sčítanie ľudu a bytov sa uskutočnilo k 15. februáru 1921. Na základe jeho výsledkov vydali prvý Lexikón obcí v Republike Československej, osobitne za Čechy, Moravu a Sliezsko a za Slovensko. Stal sa základom pre ďalšie podobné štatistické publikácie. Mimoriadne sčítanie sa uskutočnilo po 2. svetovej vojne a zobrazilo zmenu počtu a štruktúry obyvateľov po nej. Nasledovali sčítania v rokoch 1950, 1961, 1971 a 1981. Posledné sčítane v rámci Československa sa uskutočnilo k 3. marcu 1991.
