Agentúrnu správu sme nahradili autorským článkom denníka SME.
KYJEV, PRAHA. Krátka, ale dramatická bola procedúra ratifikácie novej rusko-ukrajinskej dohody o pobyte ruskej Čiernomorskej flotily na ukrajinskom polostrove Krym. Kyjev sa tak pod vedením nového ukrajinského prezidenta Viktora Janukovyča postupne lúči s perspektívou členstva v NATO.
S „protivajíčkovými" dáždnikmi nad hlavami, za svišťania striel a v dymovom opare včera ukrajinskí poslanci nečakane bleskovo ratifikovali rusko-ukrajinskú dohodu o predĺžení pobytu ruskej Čiernomorskej flotily v ukrajinskom prístave Sevastopoľ do roku 2042 s možným predĺžením o ďalších 5 rokov. „Za" hlasovalo 236 poslancov z 238 prítomných. O desať viac, ako bolo potrebné.
Čierny deň Ukrajiny Opozícia dohodu označila za protiústavnú. Expremiérka Julia Tymošenková nazvala 27. apríl „čiernym dňom v ukrajinskej histórii" a sľúbila vyvolať v krajine povstanie. Zatiaľ sa jej stúpencom podarilo len trafiť vajíčkom do oka šéfovi parlamentu Volodymyrovi Lytvynovi.
Ostatní to pochopili ako signál na začatie poslaneckej bitky, ktorá svojou brutalitou prekročila i to, čo sa dialo v tú chvíľu na ulici. Demonštranti oveľa nežnejšie než poslanci útočili na policajné kordóny a snažili sa dostať do budovy parlamentu, aby zabránili ratifikácii.
RUSKÁ FLOTILA NA KRYME
Rusi majú námornú základňu v Sevastopole už od 18. storočia. V súčastnosti v čiernomorskom prístave slúži okolo 16-tisíc námorníkov a kotví 40 lodí. Prístav využila Moskva počas vojny o Južné Osetsku proti Gruzínsku v roku 2008.
Kým na ulici zranení neboli, z parlamentu odviezli poslanca s otrasom mozgu do nemocnice.
Už podpis dokumentu oboma prezidentmi, ruským Dmitrijom Medvedevom a ukrajinským Janukovyčom, vyvolal na Ukrajine hnev. Predovšetkým západná časť krajiny nesúhlasí s tým, aby ruská vojenská základňa ostala na ukrajinskom polostrove.
Ihneď po ukrajinskom ratifikoval za potlesku poslancov dohodu i ruský parlament. Ten sa obišiel bez vajíčok, pretože väčšina poslancov pokladá zmluvu za veľmi výhodnú pre Rusko.
Putin: Zaplatíme veľa Spokojný ruský premiér Vladimir Putin pritom povedal, že Rusko platí za pobyt svojej flotily na Kryme „príliš" vysokú cenu. „Za tie peniaze by som i zjedol vášho prezidenta," zabával sa bývalý ruský prezident. Podľa Putina sa za desať rokov nájomné priblíži k hranici 40 miliárd dolárov.
„Za také peniaze by sme mohli postaviť niekoľko základní... navyše, zľava na plyn pre ukrajinských spoločníkov je ohromujúca," konštatoval Putin.
Dymovnice v parlamente vyhnali poslancov zo sedadiel. FOTO: TASR
Kliknite - obrázok zväčšíte.
Kyjev dal Krym priľahko
1. Prečo vyvolala dohoda o prenájme Sevastopoľa takú búrlivú reakciu?
Podľa opozície prezident Viktor Janukovyč zapredal národné záujmy. Ukrajina síce pre krízu nutne potrebuje peniaze, také lacné predĺženie prenajatia vojenského prístavu za plyn však považuje za vlastizradu. Po tom, ako to ruský aj ukrajinský parlament schválili, chce opozícia nové parlamenté voľby aj referendum o Kryme.
2. Prečo k dohode prišlo práve teraz?
Pre zmenu na prezidentskom poste, po Viktorovi Juščenkovi, ktorý sa vypovedaním zmluvy o nájme Sevastopoľa vyhrážal dlhodobo, Moskva okamžite využila šancu po prezidentských voľbách, ktoré nad Juliou Tymošenkovou vyhral Janukovyč. Ten je považovaný za proruského politika, o čom sa jeho ruský kolega Dmitrij Medvedev presvedčil minulý týždeň, keď spolu podpísali dohodu v ukrajinskom Charkove.
3. O čo ide v dohode?
Ukrajinci prenajmú Sevastopoľ po vypršaní zmluvy v roku 2017 na ďalších 25 rokov s možnosťou predĺženia o 5 rokov, teda až do roku 2047. Od Ruska za to dostanú Ukrajinci o 30 percent lacnejší plyn.
4. Čo si o tom myslia na Kryme a na Západe?
Na Kryme to vítajú. Väčšina obyvateľov polostrova, ktorý v roku 1954 daroval Ukrajine Nikita Chruščov, má ruskú národnosť a podporuje Kremeľ. Únia i NATO to považujú za súkromnú vec Ukrajiny.
Mirek Tóda
Autor: Agentúra Epicentrum
