BRUSEL. Belgický kráľ Albert II. prijal v pondelok večer demisiu vlády premiéra Yvesa Leterma. Stalo sa tak štyri dni po rozpade koalície, z ktorej vystúpili flámski liberáli. Najpravdepodobnejším scenárom v Belgicku je teraz vypísanie predčasných volieb, toto rozhodnutie zo strany kráľa však nesie so sebou jeden ústavnoprávny háčik.
V roku 2003 sa totiž belgický ústavný súd uzniesol, že pokiaľ región Brusel-Halle-Vilvoorde nebude do nasledujúcich parlamentných volieb rozdelený na dištrikty, kde jedna časť volí flámske a druhá valónske strany, výsledky daných volieb budú neplatné. Delenie sa doteraz neuskutočnilo, pretože politické strany sa na ňom nedokázali dohodnúť.
Belgické voľby by mali byť vyhlásené do 40 dní od rozpustenia parlamentu, čo ponúka relatívne rýchle riešenie vládnej krízy. Problémom hneď po dileme, či vyhlásiť voľby za podmienok, ktoré nie sú v súlade s rozhodnutím ústavného súdu, je aj otázka, čo s belgickým polročným predsedníctvom v EÚ, ktoré sa začne 1. júla 2010. Leterma kráľ požiadal, aby vládol ďalej, mandát jeho vlády je ale len dočasný. Pokiaľ kráľ vypíše nové voľby, šanca, že v Belgicku bude "bezvládie" a budú prebiehať rokovania o novej exekutíve v momente, keď krajina prevezme vedúcu úlohu v EÚ, je pomerne veľká.
Druhou alternatívou je nahradenie liberálov vo vláde inou stranou, ktorá bola doteraz v opozícii - experti sa prikláňajú k flámskym socialistom. Prakticky len oni by boli schopní zachovať akú-takú "nacionálnu" paritu, tak dôležitú pre Belgicko. Nepredpokladá sa, že by doteraz opoziční flámski "zelení" vstúpili do novej vlády.
V stručnom vyhlásení kráľovského paláca sa uvádza, že panovník požiadal Leterma, aby ďalej viedol úradnícku vládu. Časový horizont, dokedy by mal ako líder úradníckej vlády riešiť urgentné veci späté s chodom krajiny, však nie je jasný.
