BRUSEL. Tak znie ultimátum flámskej liberálnej strany Open VLD - inak je zachovanie funkčnej vlády v krajine nepravdepodobné.
Minulý štvrtok Open VLD z dôvodu neschopnosti širšej dohody o nových volebných obvodoch vystúpila z vlády a zapríčinila vládnu krízu. Následne na to podal demisiu aj premiér Yves Leterme.
Kráľ Albert II. poveril cez víkend Didiera Reyndersa, liberálneho frankofónneho politika, aby zistil, či existuje nádej na doriešenie problému okolo kontroverzného delenia regiónu Brusel-Halle-Vilvoorde.
Rokovania sa komplikujú
Belgický ústavný súd nariadil do nasledujúcich parlamentných volieb (jún 2011) vyniesť legislatívny ortieľ nad regiónom, ktorého obyvatelia si do roku 2007 počas volieb mohli vyberať medzi valónskymi i flámskymi stranami. Toto ústavný súd považuje za nezákonné, vzhľadom na to, že ostatná časť krajiny môže voliť len z jednej skupiny strán.
"Podľa mojich informácií existuje politická vôľa v pokračovanie rokovaní, a tie by mali priniesť želaný úspech. Okolnosti sú dané, čakáme na úspešný výstup od rokovacieho stola," povedal sprostredkovateľ poverený panovníkom, jeden z lídrov frankofónneho liberálneho Reformného hnutia (MR).
Jeho slovám o všeobecnej politickej vôli odporujú však už aj vyjadreniam jeho straníckeho kolegu Oliviera Maingaina. Šéf frakcie Demokratického frankofónneho frontu povedal, že rokovať na základe ultimáta alebo návrhu kráľovského vyjednávača Jeana-Luca Dehaena nebude.
Ostávajú rozdelení
Poslanci dolnej komory parlamentu sa tiež zídu na plenárne zasadnutie až vo štvrtok, kedy by sa malo hlasovať aj o návrhu legislatívy o delení volebného obvodu.
Na základe posledného zverejneného prieskumu, objednaného televíziou RTL, sa populácie oboch častí krajín aj naďalej rozchádzajú v názore, ako by malo pokračovať ich "spolunažívanie".
Až tretina Flámov podporuje akúkoľvek formu flámskej nezávislosti od ostatných častí krajiny, kým takmer rovnaký pomer Valónov si myslí, že "Belgicko by malo byť unitárnym štátom s nižšou autonómiou regiónov, než akú majú v dnešnej dobe".
