JERUZALEM. Izraelská vláda de facto zmrazila plány na výstavbu nových židovských domov v spornej východnej časti Jeruzalema. Stalo sa tak napriek tomu, že premiér Benjamin Netanjahu verejne odmietal jej zastavenie napriek tlaku zo strany Spojených štátov, informovali mestskí predstavitelia v pondelok.
Údajné zmrazenie by odrážalo snahu Netanjahua ukončiť vážny spor, ktorý má židovský štát s Washingtonom pre izraelské stavebné aktivity na palestínskych územiach. Ostáva však nejasné, či zabrzdenie predstavuje skutočné moratórium, alebo len dočasné, a ako dlho potrvá.
Pomohol nátlak Američanov
Člen jeruzalemskej mestskej rady Meir Margalit uviedol, že Netanjahuova kancelária nariadila zastavenie potom, čo Izrael nahneval USA, keď počas marcovej návštevy amerického viceprezidenta Joa Bidena zverejnil plány novej rozsiahlej výstavby vo východnom Jeruzaleme. Iný izraelský predstaviteľ však uviedol, že meškanie plánov na výstavbu sú byrokratickou otázkou, a nie dôkazom ich zmrazenia.
Izraelské ministerstvo vnútra minulý mesiac oznámilo, že chce v okupovanom arabskom Jeruzaleme postaviť ďalších 1 600 príbytkov pre Židov. O kontroverznom rozhodnutí informovalo vo chvíli, keď Biden absolvoval stretnutia s izraelskými lídrami, ktoré boli z veľkej časti venované snahám o oživenie mierových rozhovorov medzi židovským štátom a Palestínčanmi.
Osady brzdia rokovaia
Jednou z hlavých prekážok brániacich obnoveniu rokovaní je pritom neochota izraelského vedenia zastaviť rozširovanie židovských osád na okupovaných palestínskych územiach a splniť tak podmienku pre návrat za rokovací stôl, na ktorej trvajú Palestínčania. Otázka židovských osád je taktiež dôvodom ochladenia izraelsko-amerických vzťahov, ktoré prišiel Biden naprávať.
Izraelský premiér Benjamin Netanjahu už v minulosti opakovane odbil výzvy Bieleho domu, aby židovský štát zastavil ďalšiu výstavbu. Pristúpil iba na 10-mesačné moratórium, ktoré sa navyše netýka východnej časti Jeruzalema, keďže obsadené územie Izrael považuje za súčasť svojho "večného a nedeliteľného" hlavného mesta. Na spornom území v súčasnosti žije okolo 200 tisíc židovských osadníkov a 270 tisíc Palestínčanov.
