VARŠAVA, BRATISLAVA. Za posledné týždne schudol a rozpráva tichšie. Hoci o tom nehovorí, vidno, ako trpí. Ako dodávajú jeho kolegovia pre poľskú mutáciu magazínu Newsweek, vydrží len preto, že sa modlí.
Jaroslaw Kaczyński prežíva najhoršie obdobie vo svojom živote. Pri leteckej katastrofe stratil „najmilovanejšieho“ brata, švagrinú, veľa priateľov aj kolegov zo svojej strany Právo a Spravodlivosť. Navyše, musí sa starať o vážne chorú matku, ktorá podľa poľských médií stále nevie, že jeden z jej synov dvojičiek už nežije.
Zastane miesto brata
Napriek tomu ide Jaroslaw Kaczyński do boja. Oficiálne v pondelok oznámil, že bude kandidovať na prezidenta v predčasných júnových voľbách. „Sme povinní pokračovať v misii ľudí, čo zahynuli,“ vysvetľoval v pondelok vo vyhlásení dôvod, prečo nakoniec v čase rodinnej tragédie zabojuje o prezidentský palác.
Jaroslaw Kaczyński (60)
Staršie dvojča zosnulého poľského prezidenta Lecha Kaczyńského.
Člen Solidarity, po páde komunizmu dlhoročný poslanec.
Šéf druhej najsilnejšej strany Právo a Spravodlivosť, bývalý premiér.
Jaroslaw Kaczyński, podobne ako Lech, je podľa prieskumov druhý najsilnejší kandidát. On ako jediný súper by tak mohol poraziť hlavného favorita z vládnej strany Občianska Platforma, predsedu Sejmu a zastupujúceho prezidenta Bronislawa Komorowského.
Zatiaľ však má k tomu ďaleko. Kaczyński má medzi Poliakmi silný negatívny elektorát, veľa ľudí by volilo kohokoľvek – len nie jeho. „Veľa Poliakov si prezidenta predstavuje v úlohe dobrotivého otca národa. To však k Jaroslawovi Kaczyńskému nepasuje,“ hovorí poľský sociológ Jaroslaw Fils. Dodáva, že na to, aby sa Jaroslawovi Kaczyńskému podarilo vyhrať, potrebuje chyby Komorowského. „Všetci kandidáti však budú opatrní.“
Tragédia pri Smolensku by mu však mohla pomôcť. Ešte pred nehodou bol Jaroslaw Kaczyński menej populárny ako Lech. Kým vtedy Lech dosahoval v predvolebných prieskumoch zhruba 18 percent, Jaroslaw mal v najnovšom prieskume GfK Polonia 26 percent. Podobne po katastrofe celkovo vzrástla aj podpora strany – podľa najnovšieho prieskumu o 9 percentuálnych bodov.
„Prieskumy ukazujú, že tragédia podpore Jaroslawa pomohla. Nevieme však, či to bude dlhodobejší jav,“ povedal Fils.
Tvrdý politik
Aj keď Jaroslaw sa od 45 minút mladšieho dvojčaťa fyzicky líši minimálne, sú to rozdielne osobnosti. Poľskí analytici hovorili vždy o Lechovi ako o tom sympatickejšom a otvorenejšom. Naopak, Jaroslawa charakterizujú ako tvrdého, skôr uzavretého politika, ktorý všetko riadi zo zákulisia.
Podobne ako Lech, aj Jaroslaw bol počas komunizmu disident v Solidarite. Po páde totality zasa viedol prezidentskú kanceláriu vtedajšieho prezidenta Lecha Walesu. Odvtedy však bratia s nositeľom Nobelovej ceny vychádzali skôr zle – s Lechom dokonca viedol Walesa súdny spor. Aj keď Jaroslawa niekoľkokrát zvolili do parlamentu, jeho chvíľa prišla, až keď v roku 2005 protikorupčná rétorika nevyniesla jeho novú stranu Právo a Spravodlivosť do vlády. Práve on riadil vládu, neskôr aj oficiálne ako premiér. V tom čase ho označovali za najmocnejšieho politika v krajine.
Žiadne turné po Poľsku
Na rozdiel od brata sa Jaroslaw nikdy neoženil a až do jej hospitalizácie žil s matkou. V politických otázkach si však boli podobní. V prípade úspechu by zrejme v úlohe prezidenta podobne ako Lech viedol tvrdý konfrontačný boj s vládou.
Jeho kampaň však taká zrejme nebude. Krátko po rodinnej tragédii bude Kaczyński podľa spolupracovníkov vystupovať mierne a neagresívne. „Jeho aktivita bude minimálna. Žiadne efektné mítingy, lebo prežíva smrť brata. Žiadne turné po Poľsku, lebo musí byť pri matke,“ hovoria jeho poradcovia pre Newsweek.
O post prezidenta chce zabojovať 22 kandidátov
O post prezidenta Poľskej republiky sa v predčasných voľbách, vypísaných na 20. júna, sa chce uchádzať 22 kandidátov. Vyplýva to z informácií, ktoré prišli z Varšavy dnes popoludní, po termíne uzávierky prihlášok.
Prieskumy verejnej mienky favorizujú vo voľbách kandidáta vládnej strany Občianska platforma (PO), predsedu Sejmu, povereného dočasne prezidentskými právomocami Bronislawa Komorowského.
Jedným z jeho súperov bude ako nezávislý kandidát ďalší zo spoluzakladateľov PO Andrzej Olechowski, ktorý v rovnakom postavení neuspel v roku 2000 v súboji o prezidentský post s Aleksandrom Kwasniewským.
Medzi uchádzačmi o prezidentskú funkciu bude aj Jaroslaw Kaczynski, kandidát opozičnej strany Právo a spravodlivosť (PiS), brat tragicky zosnulého, prvého priamo voleného prezidenta Poľskej republiky Lecha Kaczynského.
Vo farbách Zväzu demokratickej ľavice (SDL), ktorý prišiel pod Smolenskom takisto o svojho prezidentského kandidáta v osobe Jerzyho Smajdzinského, sa bude o priazeň voličov uchádzať predseda tejto strany Grzegorz Napieralski.
Kandidátom Poľskej ľudovej strany (PSL) bude jej líder, vicepremiér Waldemar Pawlak.
Ďalšími kandidátmi sú predseda mimoparlamentnej pravicovej strany Prawica Rzeczypospolitej, niekdajší predseda poľského Sejmu a expodpredseda PiS Marek Jurek, líder strany Samoobrana, expodpredseda Sejmu, bývalý vicepremiér Andrzej Lepper, exposlanec Samoobrany Zdzislaw Jankowski, predseda mimoparlamentnej Poľskej strany práce Boguslaw Zietek či exminister kultúry a do vlaňajška europoslanec Zdzislaw Podkanski.
V prezidentských voľbách ohlásili kandidatúru nezávislý Józef Franciszek Wójcik - námorník a spisovateľ, spoluzakladateľ a líder Solidarity bojujúcej (1982-1989) - fyzik-teoretik Kornel Morawiecki, ďalší nezávislý kandidát Bogdan Szpryngiel - inžinier-agronóm, predseda Združenia poškodených bankovým a právnym systémom Roman Sklepowicz, predseda Národného združenia Romana Dmowského (medzivojnového šéfa poľskej diplomacie, spoluzakladateľa a šéfidelológa vtedajšej Národnej demokracie, pozn. TASR) Ludwik Wasiak či exposlanec, líder viacerých politických strán, monarchista Janusz Korwin-Mikke.
Šiestimi kandidátmi, ktorí sa k spomínaným pripojili na poslednú chvíľu, sú exminister a exposlanec Gabriel Janowski, Dariusz Kosiur, umelecký rezbár Bartlomiej Kurzeja, vedecký pracovník - geograf Krzysztof Mazurski, Krzysztof Sadurski a politológ, doktor humánnych vied Pawel Soroka.
Niektoré zdroje uvádzali aj meno 23. kandidáta v osobe Ryszarda Chmielewského, o ktorom však vysvitlo, že v stanovenom termíne kandidatúru nepodal.
Volebné orgány zaregistrovali už kandidatúru desiatich z nich - Bronislawa Komorowského, Jaroslawa Kaczynského, Grzegorza Napieralského, Waldemara Pawlaka, Kornela Morawieckiego, Andrzeja Leppera, Mareka Jureka, Boguslawa Zi©tka, Zdzislawa Podkanského a Romana Sklepowicza. Títo kandidáti už majú za sebou schválenie prvých formálnych krokov, doručenia listiny s 1000 podpornými podpismi občanov, vyhlásenia o súhlase s kandidatúrou, ako aj predloženie platného lustračného osvedčenia.
Všetci z uchádzačov musia do polnoci 6. mája predložiť hárky s podpornými podpismi 100.000 občanov, až potom dôjde k registrácii kandidátov.
tasr
