SME

Orbán a Fidesz získali plnú moc

Budúca vládna strana brala v druhom kole skoro všetko, bude mať dve tretiny mandátov.

(Zdroj: SITA/AP)

BUDAPEŠŤ. Druhé kolo maďarských parlamentných volieb podľa očakávania len dovŕšilo víťazstvo Fideszu. Strana nového premiéra Viktora Orbána získala v novom parlamente podľa predbežných výsledkov 263 mandátov z 386, čo je 68 percent, viac, než dvojtretinová väčšina nutná k zmene ústavných zákonov.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Kandidáti Fideszu vyhrali okrem troch vo všetkých z 57 volebných obvodov, v ktorých sa nerozhodlo už v prvom kole 11. apríla. Dva budapeštianske mandáty pravdepodobne získali doteraz vládnuci socialisti, socialisti (v jednom a sa definitívne rozhodne až po započítaní hlasov zo zahraničia) a jeden mandát doterajší poslanec Fideszu Oszkár Molnár, ktorý kandidoval ako nezávislý a v druhom kole ho podporoval krajne pravicový Jobbik.

SkryťVypnúť reklamu

Socialisti budú mať v novom parlamente 59 poslancov, Jobbik 47, strana Politika môže byť iná (LMP) 16, jeden poslanec je nezávislý.

Podľa Orbána Maďarsko víťazstvom jeho strany posilnilo demokraciu doma a svoje postavenie v Európe. Ustanovilo nový rekord, európske strany si už odvykli od toho, že je možné v demokratických podmienkach získať takúto podporu. Systém oligarchov vraj voliči nahradili systémom národnej spolupráce.

„Plnoprávnou súčasťou systému národnej spolupráce sú samozrejme aj Maďari za hranicami," dodal Orbán z pódia pred volebným sídlom Fideszu v Budapešti. V dave pred ním sa objavil aj transparent s nápisom „Viktor, Felvidék ti dôveruje".

„Nikde v Európe nikdy žiadna politická strana nezískala takéto víťazstvo," tvrdil už pre tým poslanec Fideszu Antal Rogán. Nová maďarská vlády by mala vzniknúť veľmi rýchlo, netreba čakať na výsledky koaličných rokovaní. Podľa serveru origo.hu chce Orbán už v pondelok oznámiť mená ministra financií a ministra vnútra novej vlády.

SkryťVypnúť reklamu

Prvým má byť György Matolcsy, druhým Sándor Pintér. Obaja boli už ministrami predchádzajúcej Orbánovej vlády v rokoch 1998 až 2002. To platí aj pre nového ministra zahraničia Jánosa Martonyiho, ktorého meno Orbán oznámil už dávnejšie.

Po oznámení výsledkov druhého kola odstúpilo celé predsedníctvo socialistickej strany, ktorá vládla Maďarsku posledných osem rokov.

Druhé kolo sa konalo v jednomandátových volebných obvodoch, v ktorých v prvom kole žiadny kandidát nezískal viac ako 50 percent hlasov. Postúpili doň najmenej dvaja, maximálne štyria kandidáti, ktorí získali viac ako 15 percent hlasov.

Volebná účasť odpovedala tomu, že bol výsledok hlasovania dopredu známy. Bola najnižšia od prvých slobodných volieb v roku 1990, do pol šiestej popoludní prišlo k urnám len 42 percent voličov, o 17 percent menej, než v prvom kole. Volebné miestnosti sa zatvárali večer o siedmej. Aj vďaka tomu sa však na rozdiel od prvého kola nikde nevytvorili dlhé rady.

SkryťVypnúť reklamu

Hlasovalo sa už len v siedmich z 19 žúp v krajine, plus v Budapešti. Väčšina nerozhodnutých obvodov bola okrem hlavného mesta na severovýchode a juhovýchode krajiny, v tradičných baštách konkurentov Fideszu.

V Budapešti to boli okrem socialistov liberáli, ktorých hlasy zozbierala LMP. Na východe a najmä na severovýchode Maďarska konkurovali Fideszu extrémisti.

Okolie miest Miskolc (Miškovec) a Ózd sú v Maďarsku tým, čím je napríklad v Českej republike Ostravsko: bývalé centrá ťažkého priemyslu a hutníctva od pádu komunizmu prudko upadajú. Je tu vysoká nezamestnanosť, chudoba a vysoký podiel rómskeho obyvateľstva. Práve dlhodobú frustráciu a problémy pri spolunažívaní s Rómami zneužívajú Jobbik a jeho polovojenská jednota Maďarská garda.

SkryťVypnúť reklamu

V Ózde dosiahol Jobbik v prvom kole svoj najlepší výsledok, jeho kandidát tam získal viac ako 30 percent. Aj to však stačilo len na zabránenie víťazstva Fideszu už v prvom kole. V druhom Orbánova strana brala skoro všetko.

Autor: Z Budapešti od nášho redaktora Petra Morvaya

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Svet

Komerčné články

  1. Do čoho sa oplatí investovať: zateplenie, čerpadlo či okná?
  2. Skupina UCED expanduje v Česku aj v strednej Európe
  3. Jeho technológie bežia, keď zlyhá všetko ostatné
  4. Wolt Stars 2025: Najviac cien získali prevádzky v Bratislave
  5. ČSOB Bratislava Marathon s rešpektom k nevidiacim a slabozrakým
  6. The Last of Us je späť. Oplatilo sa čakať dva roky?
  7. Inalfa otvára v Trnave 80 prestížnych pracovných miest
  8. V Rimavskej Sobote šijú interiéry áut do celého sveta
  1. Skupina UCED expanduje v Česku aj v strednej Európe
  2. Do čoho sa oplatí investovať: zateplenie, čerpadlo či okná?
  3. Jeho technológie bežia, keď zlyhá všetko ostatné
  4. Musí veda odpovedať na všetky naše otázky?
  5. Neuveríte, že ste v Poľsku. V tomto meste viac cítiť Škandináviu
  6. Na Južnej triede pribudne nový mestotvorný projekt
  7. Prichádzajú investičné príležitosti s víziou aj výnosom
  8. Wolt Stars 2025: Najviac cien získali prevádzky v Bratislave
  1. Neuveríte, že ste v Poľsku. V tomto meste viac cítiť Škandináviu 18 065
  2. Jeho technológie bežia, keď zlyhá všetko ostatné 8 584
  3. The Last of Us je späť. Oplatilo sa čakať dva roky? 8 199
  4. ČSOB Bratislava Marathon s rešpektom k nevidiacim a slabozrakým 4 440
  5. Inalfa otvára v Trnave 80 prestížnych pracovných miest 2 613
  6. Do čoho sa oplatí investovať: zateplenie, čerpadlo či okná? 2 607
  7. V Rimavskej Sobote šijú interiéry áut do celého sveta 2 276
  8. Pozitívne myslenie nie je všetko. Skutočnú silu nájdete inde 1 865
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Neprehliadnite tiež

Istanbulský starosta Ekrem Imamoglu.

Özel na sociálnej sieti napísal, že „23. apríl nemožno zakázať".


TASR
Americký minister zahraničných vecí Marco Rubio hovorí s novinármi pred odletom do Saudskej Arábie.

Rezort údajne ideologicky nesúhlasí s prezidentskou administratívou.


TASR 1

Dôvodom je zrejme aj holandská podpora Ukrajiny.


TASR
Pápež František počas posledného požehnávania vo Veľkonočnú nedeľu poobede.

Väčšina svetových lídrov mala do Vatikánu doraziť v sobotu a odísť v ten istý deň.


TASR 1
SkryťZatvoriť reklamu