Na začiatku mi dovoľte napísať, že tento stĺpček je tak nejako... obyčajný. Lenže je od českého autora. A my v Česku máme obyčajnosť radi.
Myslí si to aspoň ČSSD, ktorá práve obyčajných ľudí atakuje vo svojej predvolebnej kampani. „Obyčajní ľudia sú rodiny s deťmi, seniori, zamestnanci či handicapovaní,“ spresnil napríklad Lidovým novinám volebný manažér Jaroslav „Tryskáč“ Tvrdík. Škoda, že pred rokmi práve on neriadil ako manažér viac obyčajne pološtátne aerolinky ČSA.
Nemuseli sa potom dostať do neobyčajných finančných problémov. Ale to je iná kapitola. Bývalý minister vnútra František Bublan si zasa myslí, že „obyčajný človek môže byť i bohatý podnikateľ“. Je to od neho veľmi láskavé, „bohatý podnikateľ“ je slovné spojenie, ktoré má v češtine asi toľko pozitívnych emócií, ako trebárs „ten, ktorý potápa mačiatka“. Pochybujem však, že by sami podnikatelia boli milosrdenstvom politika nejako nadšení.
Im napadne, že úspešní sú práve z opačného dôvodu. Že neobyčajne pracovali a mali neobyčajné nápady.
Ešteže má ČSSD na čele Jiřího Paroubka, mysliteľa neobyčajného... vlastne prepáčte, obyčajného formátu. Ten v rozhovore s MF Dnes povedal: „Obyčajní ľudia sme my všetci.“
Otázka je, či máme byť radi. Denník MF Dnes priniesol reportáž z centrály, v ktorej najatí telefonisti i poprední členovia ČSSD obtelefonovávali voličov. „Som po infarkte, mám natrhnutý sval a beriem lieky,“ povedal jeden z nich. Obratom dostal odpoveď: „Tak to ste typický volič ČSSD!“ Až sa táto kampaň skončí, budeme asi na liekoch všetci.
