MOSKVA. Autoritatívny bieloruský prezident Alexander Lukašenko kritizoval dnes Rusko za to, že neplatí za využívanie vojenských základní na bieloruskom území.
Moskva podľa Lukašenka platí "nula rubľov, nula kopejok" za dve základne pri Minsku.
Jedna z týchto základní je súčasťou ruského systému včasného varovania pred útokmi balistických rakiet. Ďalšia zabezpečuje komunikáciu s ruskými ponorkami v Atlantickom oceáne.
Lukašenka pobúrilo tohtotýždňové podpísanie dohody medzi Ruskom a Ukrajinou o predĺžení využívania prístavu v ukrajinskom Sevastopole ruskou Čiernomorskou flotilou výmenou za lacnejší ruský zemný plyn.
Podľa dohody, ktorú prezidenti oboch krajín Viktor Janukovyč a Dmitrij Medvedev podpísali v stredu v Charkove, dôjde z ruskej strany k desaťročnému zníženiu vopred stanovenej ceny podstatnej časti zemného plynu o približne 30 percent - výmenou za poskytnutie prístavu pre potreby flotily aj na ďalších 25 rokov po vypršaní súčasného prenájmu v roku 2017, s možnosťou predĺženia o ďalších päť rokov.
"Chcem zablahoželať svojim ukrajinským kolegom k tomuto víťazstvu - podpisom tejto dohody ušetrili niekoľko miliárd dolárov," povedal dnes Lukašenko.
Ruskí predstavitelia tvrdia, že Moskva neplatí Minsku za základne, pretože Bielorusko dostáva za nízke ceny ruskú ropu a plyn. Podľa Bieloruska však Rusko bezplatne využíva základne vďaka blízkym vojenským a politickým vzťahom medzi oboma krajinami.
V ostatnom čase vo vzájomných vzťahoch medzi bývalými sovietskymi republikami došlo k zhoršeniu - Bielorusko nahnevali vysoké ceny za ruské energetické suroviny, Moskva zase s nevôľou prijíma to, že Minsk odmieta uznať nezávislosť dvoch gruzínskych odštiepeneckých regiónov Abcházsko a Južné Osetsko.
Lukašenko sa tiež kriticky stavia k podpore Rusov kirgizskej opozícii, ktorá sa tento mesiac dostala k moci pri krvavých nepokojoch. Zosadený kirgizský líder Kurmanbek Bakijev našiel útočisko práve v Bielorusku.
Bieloruský líder dnes pohrozil, že sa nezúčastní summitu Organizácie dohody o kolektívnej bezpečnosti (ODKB), ktorý sa uskutoční 8. mája v Moskve, ak nebude do agendy vrcholnej schôdzky zahrnutý "puč" v Kirgizsku.
Informovali agentúry Reuters a AP.
