Prof. ThDr. Tomáš Josef kardinál Špidlík (17. 12. 1919 - 16. 4. 2010), rodák z moravských Boskovíc, začal študovať na filozofickej fakulte v Brne. Keď nacisti na jeseň 1939 uzavreli vysoké školy, vstúpil do jezuitského noviciátu v Benešove, pokračoval v štúdiu filozofie na Velehrade, kde zložil rehoľné sľuby.
V roku 1946 odišiel na štúdium teológie do holandského Maastrichtu, kde ho v auguste 1949 vysvätili za kňaza. Domov sa už vrátiť nemohol. V roku 1951 začal spolupracovať s Vatikánskym rozhlasom. Pokračoval v štúdiu na Pápežskom orientálnom inštitúte v Ríme, kde obhájil doktorskú prácu Jozef Volokolamský, Úvod do ruskej spirituality. Ako docent prednášal východnú a patristickú teológiu na univerzitách aj v USA, Indii či Zaire, v roku 1961 získal hodnosť profesora.
Pápež Ján Pavol II. si jezuitu Špidlíka veľmi vážil a čerpal z jeho vzdelanosti. Špidlík viedol v roku 1995 duchovné cvičenia pápeža a rímskej kúrie. Ján Pavol II. ho vymenoval v októbri 2003 za kardinála. Kardinálske kolégium vybralo Špidlíka, aby 18. apríla 2005 predniesol v Sixtínskej kaplnke posledný prejav ku konkláve pápeža, v ktorom bol zvolený Benedikt XVI. V Ríme navštívili Śpidlíka Alexander Dubček i Václav Havel, ten kardinála v roku 1998 vyznamenal Rádom T. G. Masaryka.
