rodine patrí od roku 1845.
Iba pred niekoľkými týždňami oslávil s hrubou cigarou v kútiku úst don Alejandro, máximo líder tabakového priemyslu, 91. narodeniny. Na svojej farme vo fajčiarskom salóne Club de Fumadores Alejandra Robaina, ktorý si zriadil pre seba a milovníkov cigár, pokojne sedel v hojdacom kresle s usmievajúcim sa Ernestom „Che“ Guevarom s cigarou od Robaina za chrbtom.
S úsmevom prijímal gratulácie od priateľov z Kuby aj zo zahraničia. Cez okno a závoj cigarového dymu sa spokojný so svojím životom pozeral na svoju 16-hektárovú tabakovú plantáž, ktorá v provincii Pinar del Rio, v zelenom údolí Vuelta Abajo, patrí k najkvalitnejším. Nielen na Kube.
Štvrtá generácia Prvú cigaru si Alejandro zapálil ako jedenásťročný a o rok neskôr už začal na plantáži (vega) pracovať. Plantáž Vega Churchilla de Barbacoa v San Luis kúpil Alejandrov dedo v roku 1845 a odvtedy patrí rodine. Zdediť majetok nebolo také jednoduché. Ako v jednom rozhovore povedal Robaina, po revolúcii v roku 1959, keď revolučná vláda všetko zoštátňovala, musel prehovoriť samotného Fidela Castra. „Commandante Fidel sa pri jednom stretnutí nechal presvedčiť, že pre produkciu tabaku bude najlepšie, keď zostane ako rodinný podnik. Že chceme plantáže naďalej sami obrábať. Pochopil to.“
Po tomto stretnutí vzniklo celoživotné priateľstvo s Fidelom, ktoré, pochopiteľne, Donovi Alejandrovi niekoľko drobných privilégií prinieslo. Alejandro Robaina sa vybral ako cigarový vyslanec do sveta, aby im (a Kube) robil propagáciu. Kuba mu vďačí za to, že aj po revolúcii si havany udržali svoj vysoký štandard a zostali dodnes najobľúbenejšími cigarami na svete. Od roku 2004 vedie vo štvrtej generácii plantáž vnuk Hiroshi.
Značka Vegas Robaina Odborníci a fajnšmekri vedia, že rozhodujúce pre kvalitu cigary sú vrchné krycie listy a receptúra zloženia tabaku. Robainove tabakové krycie listy sú po desaťročia najkvalitnejšie, hoci ich pestovanie nie je jednoduché. Darilo sa mu, z jednej úrody ich mal až 80 percent, kým na iných plantážach to bolo v priemere asi 35 percent.
Na základe dlhotrvajúcich pestovateľských úspechov sa rozhodla štátna obchodná organizácia Habanos S. A. na počesť vynikajúceho odborníka na tabak dona Alejandra uviesť v roku 1997 na trh novú značku cigár - Vegas Robaina. Po prvý raz sa za éry Fidela Castra stalo, že kubánsku cigaru pomenovali po žijúcom človeku.
Medzi milovníkmi cigár na celom svete sa drevená škatuľka s nápisom Vegas Robaina s portrétom opáleného muža s veľmi zvráskavenou tvárou a neodmysliteľným slameným klobúkom rýchlo rozšírila.
Alejandro Robaina (20. 3. 1919 - 17. 4. 2010)
1959 - kubánska revolúcia, Fidel Castro rozhodol o vrátení pôdy 1979 - zničenie úrody tabaku 1997 - nová značka cigár Vegas Robaina 2001 - ocenenie Habanos man of the year 2002 - zomreli mu manželka aj syn
Aj kubánsky cestovný ruch si pochvaľoval. Mnohí chceli majstra tabaku osobne poznať a nadýchať sa dymu z kvalitnej, ručne šúľanej - totalemento a mano - cigary priamo na jeho farme. Najlepšie od októbra do januára, v čase zberu, za päť dolárov na osobu. Prechádzka po červenej zemi medzi veľkými zelenými tabakovými listami, na horizonte vápencové Mogoty, a napokon osobné stretnutie s majstrom, iste stáli za to.
Život s tabakovým listom Don Alejandro bol majiteľom toho najsvätejšieho, čo kubánska produkcia cigár má - tabakovej záhrady vo vlhkom teple západne od Havany. Tucty spolupracovníkov, ktorí rastliny tabaku rozmaznávali, kus po kuse preväzovali špagátom, ochraňovali bielou gázou, a svojho pána oslovovali úctivo don Alejandro namiesto companiero, ako je v krajine zvykom. On im priplácal v dolároch a pozemský raj v trópoch fungoval.
Keď v roku 1979 pleseň zničila takmer celú úrodu tabaku na Kube, a ten rok vstúpil do histórie ako annus horribilis (katastrofálny rok), u Robaina mali výbornú úrodu. Hoci nezvykol, vtedy čímsi postrekoval. Pridŕžal sa svojho presvedčenia: zem treba milovať a s tabakovými listami hovoriť. Ak im načúvaš, povedia ti, čo potrebujú.
