V histórii krajiny ešte úradujúci prezident voľby neprehral. Aj preto možno príde zajtra voliť rekordne málo Rakúšanov.
VIEDEŇ, BRATISLAVA. Najnapínavejšia časť súboja o kreslo rakúskeho prezidenta sa odohrala ešte predtým, než sa oficiálna kampaň vôbec začala. Kandidátka krajnej pravice (FPÖ) Barbara Rosenkranzová vyhlásila, že zákon o zákaze nacizmu odporuje slobode slova a zhromažďovania a treba ho zrušiť. Poštvala si proti sebe dokonca aj vlastných voličov a odradila svojho veľkého podporovateľa, najčítanejší bulvárny denník Kronen Zeitung, ktorý ju dovtedy podporoval.
Musela pred notárom podpísať, že to tak nemyslela a nacistické zločiny odsudzuje. Nepomohlo to. Odstup si počas kampane držal aj šéf jej vlastnej strany Heinz-Christian Strache. Ten na začiatku vyhlasoval, že Rosenkranzová dostane 35 percent hlasov, sám neskôr odvolal účasť na niekoľkých predvolebných mítingoch.
Stratégia nič nepokaziť
Súčasný prezident a obhajca funkcie Heinz Fischer mal jasnú stratégiu. „Úradujúci prezident doteraz vždy kreslo obhájil a Fischer patrí dlhodobo k najpopulárnejším politikom v krajine. On hlavne nesmel urobiť chybu a to sa mu darilo,“ povedala pre SME Karil Cvrtilová z inštitútu OGM. Fischer odmietol televíznu debatu s Rosenkranzovou a počas kampane na ňu takmer neútočil. Jeho najväčšou slabinou tak ostáva volebná účasť. „Pre mnohých Rakúšanov to nie je voľba. Odhad účasti sa pohybuje na rekordne nízkych 50 percentách,“ hovorí.
Tá rozhodne, koľko traja kandidáti zajtra získajú. Fischer s prehľadom vedie, podľa prieskumov ho chce voliť 80 percent voličov a útočí tak na rekord z roku 1980, keď Rudolf Kirchschläger získal 79,8 percenta. Fischera však môže nízka volebná účasť poškodiť najviac.
Disciplinovanejší môžu byť voliči Rosenkranzovej a tretieho kandidáta, šéfa mimoparlamentnej Kresťanskej strany Rakúska Rudolfa Gehringa. Politológovia očakávajú, že by mohli dostať viac, než im predpovedajú prieskumy – 16 percent pre Rosenkranzovú a štyri percentá pre Gehringa.
Bieli voliči
A tak sa počas kampane azda najviac diskutovalo o takzvaných bielych voličoch, teda tých, čo voliť prídu, ale odovzdajú neplatný lístok. Odporúčali im to niekoľkí politici z vládnej strany ľudovcov, ktorá nepostavila vlastného kandidáta a nevedela sa zmieriť ani s kandidátom koaličných sociálnych demokratov Fischerom.
Prieskumy hovorili o šiestich až ôsmich percentách voličov z protestu. „Či títo voliči pri peknom počasí skutočne pôjdu voliť, aby odovzdali neplatný lístok, je však otázne,“ povedal šéf inštitútu OGM Wolfgang Bachmayer.
Víťazom zajtrajších prezidentských volieb bude takmer s istotou Heinz Fischer. Zaujímavejšie tak budú zisky jeho rivalov, volebná účasť a počet nespokojných voličov.