WASHINGTON.
Raketa Atlas s malým bezpilotným strojom X-37B odštartovala z floridského Mysu Canaveral na misiu, od ktorej si vojenské letectvo sľubuje potvrdenie uskutočniteľnosti projektu opätovne použiteľnej kozmickej lode pre prístup do vesmíru.
Detaily o náklade, experimentoch či plánovanom pohybe prototypu na nízkej obežnej dráhe velenie misie utajilo. Oznámilo len, že testy sa týkajú autonómneho navádzania, elektroniky a tepelných štítov.
Príprava na let sa má skrátiť o celé mesiace
Projekt má otestovať technológie budúcej generácie raketoplánov, skrátiť čas medzi letmi a znížiť náklady, uviedol vedúci vesmírnych programov amerických vzdušných síl Gary Payton. Skutočný prínos nového stroja a trvanlivosť materiálov sa ukáže až po jeho návrate na zem. "Uvidíme, čo je potrebné na vylepšenie tohto lietadla a jeho prípravu na opätovný let," povedal Payton novinárom.
Čas prípravy kozmických lietadiel by predstavitelia vesmírnych agentúr chceli skrátiť z mesiacov na dni. V prípade raketoplánov NASA trvá príprava na let tri až štyri mesiace a zúčastňuje sa na nej niekoľko tisíc inžinierov a technikov.
Vo vesmíre vydrží dlhšie
Stroj X-37B pripomína menší raketoplán, nie je však určený pre lety s ľudskou posádkou. Prototyp, ktorého dĺžka je 8,9 metra a rozpätie krídel len 4,5 metra, poháňajú batérie a solárne články. Na rozdiel od raketoplánov NASA, ktoré môžu ostať na obežnej dráhe asi dva týždne, je X-37B navrhnutý na zotrvanie na orbite do 270 dní a následné automatické pristátie.
X-37B by mal pristáť na Vandenbergovej leteckej základni v Kalifornii, termín však nie je známy. "Úprimne povedané, s istotou nevieme, kedy sa vráti," povedal Payton. "Závisí to od postupu v experimentoch a ukážkach na obežnej dráhe."
Program X-37 sa začal v roku 1999 pod záštitou NASA, neskôr ho prevzala agentúra ministerstva obrany pre vývoj nových vojenských technológií (DARPA) a následne vzdušné sily USA. Prototyp zhotovila výskumná divízia spoločnosti Boeing a v prípade úspechu letu je test už pripravovanej druhej verzie plánovaný na rok 2011.
Utajovanie podrobností projektu viedlo k špekuláciám o jeho využití v armáde. Podľa niektorých názorov bude použiteľný pri špionáži či umiestnení menších satelitov na obežnú dráhu. Objavili sa aj obavy o umiestňovanie zbraní do vesmíru, čo vojenské letectvo USA kategoricky poprelo.
