DUŠANBE.
Afganistan, kde spojenci pod vedením USA bojujú proti povstalcom Talibanu, je najväčším producentom ópia a heroínu na svete, ktoré drogoví díleri pašujú do Ruska a Európy cez bývalé sovietske stredoázijské štáty.
Vojaci NATO, ktorí si nechcú znepriateliť miestnych obyvateľov, však neničia makové polia na územiach dobytých späť od Talibanu a namiesto toho platia farmárom, aby to urobili sami.
"Podmienky vhodné na pašovanie drog neboli odstránené. Toto je ten problém," povedal Proničev, šéf ruskej pohraničnej strážnej služby, na stretnutí bezpečnostných predstaviteľov v Tadžikistane.
"Nerozumiem cieľu protiteroristickej operácie," pokračoval Proničev a dodal: "Všetko, čo sa dnes deje v Afganistane, je sporné, pretože vidíme nárast pašovania drog."
NATO minulý mesiac odmietlo ruskú výzvu na vyklčovanie makových polí v Afganistane a uviedlo, že Moskva by mohla viac pomáhať v boji proti pašovaniu drog povstalcami z Talibanu.
Moskva, ktorá prehrala svoju vlastnú vojnu v Afganistane v 80. rokoch 20. storočia, často kritizuje vojenskú kampaň NATO.
Rusko je však tiež jedným z najväčších konzumentov afganského heroínu. Vlani v septembri prezident Dmitrij Medvedev varoval, že vysoké užívanie tejto drogy medzi ruskou mládežou je hrozbou pre národnú bezpečnosť.
Mak vypestovaný v Afganistane stačí na výrobu heroínu za 65 miliárd dolárov a zásobuje ópiový trh, ktorý dodáva túto drogu pre 15 miliónov závislých osôb. Pritom Európa, Rusko a Irán spotrebujú polovicu týchto zásob, uviedla v októbri zverejnená správa OSN.
Oficiálne údaje ukazujú, že v Rusku zomrie každý rok približne 30.000 užívateľov drog v priemernom veku 28 rokov.
