Sopka ustupuje, voľná obloha však môže len vystupňovať chaos. Aj Slováci, ktorí uviazli v zahraničí, sa domov dostanú až o týždeň. Sú dve možnosti. Buď poletíte - nevedno kam, alebo počkáte - nevedno dokedy.
BRATISLAVA. Sopečný mrak z Islandu odfúklo nad Atlantik, nebo nad Európou je opäť voľné. Lietadlá sa po týždni na zemi vracajú do vzduchu. Znamenať to môže ďalší chaos a bitku o letenky, ktorých je oveľa menej ako čakajúcich pasažierov.
Z Bratislavy dnes odletí prvé lietadlo Ryanairu, najväčšieho dopravcu, ktorý k nám lieta. Do vzduchu sa má dostať o desiatej ráno. Letecké spoločnosti v celej Európe aj na Slovensku musia prepraviť množstvo odsunutých pasažierov. Kto bude mať prednosť, nie je jasné.
Aj v Bratislave sa môže stať, že sa do lietadla nedostanú všetci cestujúci s rezerváciou. Aerolinky predávajú aj viac leteniek, ako je sedadiel v lietadle. Koľko presne, je tajné. Poletia tí, čo prídu skôr.
Na cestách sú aj tisíce Slovákov
Ľuboš Fellner, šéf cestovnej kancelárie Bubo, odhaduje, že v rôznych končinách sveta na svoj let pre kolaps leteckej dopravy spôsobenej výbuchom islandskej sopky stále čaká až 1700 obyvateľov Slovenska. Hovorí o najväčšom kolapse leteckej dopravy od druhej svetovej vojny. Predpokladá, že bude trvať najmenej dva týždne, kým sa situácia na letiskách dostane do normálu.
Je to ako v zlom sne. Človek nasadne do lietadla, o ktorom nevie, kde presne pristane. Má sa to dozvedieť až po niekoľkých hodinách. Ak sa mu nepáči, môže zostať na letisku. Tam ho však čaká ešte väčšia neistota, lebo jeho let môžu posúvať nie dni, ale týždne.
Let do neznáma
„Pane, chcete letieť alebo nie?" dôrazne sa sprievodcu na losangeleskom letisku opýtal pracovník check inu, keď sa tretí raz snažil dozvedieť, kde lietadlo pristane.
Zlý sen v lietadle si vyskúšali aj slovenskí pasažieri letu z Los Angeles. Pri nastupovaní do lietadla netušili, kde stroj pristane, a zamestnanci letiska im to ani nechceli povedať. Cieľ cesty sa dozvedeli až po preletení celých Spojených štátov nad New Yorkom. Lietadlo nakoniec pristálo v Londýne, tak ako plánovalo.
Je tu aj príbeh desiatich slovenských turistov, ktorí stále čakajú na svoj let zo Singapuru. „Pôvodne sme mali letieť 19. apríla," hovorí ich sprievodca Jozef Harvánek. Po mnohých odkladoch by najnovšie mali do Dubaja a stade do Viedne cestovať 28. apríla. Ak sa nič neskomplikuje.
„Mal som možnosť vyskúšať si nadobudnuté vedomosti," odpovedá vyštudovaný psychológ na otázku, ako zvládol komunikáciu s turistami, keď sa dozvedeli, že neodletia domov. Napriek tomu ich chváli, že boli konštruktívni. Pochopenie vraj malo aj slovenské zastupiteľstvo v Jakarte, hoci „odporučilo svojpomocne sa zariadiť".
Harvánek hovorí, že najdôležitejšie bolo zabezpečiť pre ľudí hotel. „Napriek preplneným singapurským hotelom sa nám nakoniec podarilo ubytovať všetkých v jednom," hovorí.
V Egypte sa tlačia s Rusmi
Problémy s ubytovaním mali aj v Egypte, hovorí Gabriela Kohútová z CK Medina Tours. Slováci sa tam tlačia s Rusmi.
Rusko totiž malo vzdušný priestor otvorený. Do Egypta tak prúdia stále noví ruskí turisti a nie je ich kde ubytovať, keďže predchádzajúce turnusy z iných častí Európy ešte neodleteli.
Iný let so Slovákmi z Mexico City namiesto Londýna pristál v Írsku. Fakt, že pasažieri z daného miesta nemajú ako ďalej pokračovať domov, podľa šéfa cestovky Fellnera nikto nerieši.
Podobne pondelkový let z Havany namiesto Paríža presmerovali do Bordeaux. „Letecká spoločnosť vás prevezie z letiska na vlakovú stanicu, ale tam sa dozviete, že najbližší vlak do Viedne ide o dva týždne," opisuje patovú situáciu Fellner.
Napriek neistému pristátiu sa podľa neho ľudia snažia dostať za každú cenu do prvého voľného lietadla. „Dokonca aj na cudziu letenku." Čakanie na ďalší voľný let môže trvať celé dni.
Meteorológ Peter Jurčovič hovorí, že sopečný mrak už nie je taký nebezpečný, ako na začiatku. Sopka sa upokojila a nechrlí popol tak vysoko, aby oblak putoval naprieč Európou. Erupcie však môžu opäť zosilnieť.
Európa doháňa lety
Pasažierov čaká na letiskách chaos ešte niekoľko dní. Spoločnosti hlásia miliardové škody.
BRATISLAVA. Takmer týždeň po tom, čo mrak popola z islandskej sopky zastavil stotisíce pasažierov, včera sprevádzkovali väčšinu letov nad Európou. Aerolinky však odhadujú, že takmer stotisíc zrušených letov budú dobiehať niekoľko dní, možno až týždňov.
Služba Eurocontrol hlásila, že len za včera vzlietlo už 75 percent lietadiel z bežnej prevádzky, teda 21tisíc
z 28tisíc. Mnohé lietadlá však stále zostali na zemi. Letieť je teraz neisté, znamená to dlhé meškania a dlhé rady.
Prosím, uvoľnite miesto
Prednosť pri obnove lietania dostanú podľa cestovných analytikov pasažieri, ktorí majú práve odletieť. Tí, ktorým lety zrušili, sa dostanú na čakacie listiny, píše BBC. Niektoré aerolinky ako Thomas Cook alebo Delta Air Airlines nasadili lietadlá navyše. Spoločnosť Cathay Pacific neprijíma žiadne nové rezervácie na lety do Európy až do 10. mája.
Británia otvorila svoj vzdušný priestor medzi poslednými. Spoločnosť British Airways prosila na svojej stránke pasažierov, ktorých lety v ďalších piatich dňoch môžu počkať, aby uvoľnili miesto tým, ktorí už dlhšie čakajú na odlet. Ponúkajú za to vrátenie plnej sumy letenky alebo preloženie letu.
Tri roky na obnovu
Medzinárodná asociácia pre leteckú dopravu (IATA) odhaduje celkové škody leteckých spoločností na 1,7 miliardy dolárov (1,3 miliardy eur). Asociácia odhaduje, že obmedzenia zasiahli vyše milióna pasažierov denne.
Organizácia kritizuje európske vlády za to, že nechali vzdušný priestor zatvorený pridlho bez ohľadu na skutočnú situáciu, a žiada ich o kompenzácie pre letecké spoločnosti. Predseda
IATA Giovanni Bisignani si myslí, že potrvá aspoň tri roky, kým sa zo strát pozviechajú. Problémy majú aj iné odvetvia. Veľké automobilové firmy ako BMW a Nissan obmedzili výrobu, africké krajiny zas museli vyhodiť tony zeleniny a kvetov.
Ela Rybárová
Mrak stráca silu, opúšťa kontinent
Sopečný popol aktuálne ohrozuje najmä sever Británie.
BRATISLAVA. Nebo nad Európou sa pomaly čistí od sopečného mraku. Islandská sopka už popol nechrlí do takej výšky, ako v predchádzajúcich dňoch.
„Stredná Európa, od Nemecka na východ, je už mimo sopečného mraku," hovorí meteorológ Peter Jurčovič. Zvyšky sopečného mraku podľa neho boli ešte včera nad Bieloruskom, Ukrajinou, Rumunskom a Bulharskom. Zmiznúť má dnes aj
z týchto oblastí.
Za „vyčistením" oblohy je podľa Jurčoviča aktuálne menšia intenzita chrlenia islandskej sopky.
„Kým pred pár dňami sopka chrlila popol do výšky až vyše desať kilometrov, teraz dosahuje úroveň šiestich," vysvetľuje meteorológ. Tým má podľa neho sopečný prach aj kratší „dolet". Jurčovič hovorí, že sopka tak zamoruje najmä Britské ostrovy, predovšetkým ich severnú časť.
Odborník však prízvukuje, že oslabenie chrlenia sopky môže byť dočasným javom.
(jkr)
Prach vyčistil vzduch
REYKJAVÍK, BRATISLAVA. Sopka Eyjafjallajökull má podľa niektorých expertov pozitívny vplyv na životné prostredie. Odblokovala totiž leteckú dopravu, ktorá bežne nad Európou vyprodukuje asi 510tisíc ton oxidu uhličitého za deň. V posledných dňoch táto hladina neprekročila 170tisíc ton. Agentúra Reuters však upozornila, že po Európe zasa jazdilo viac áut.
Merania kvality ovzdušia v okolí najväčších britských letísk však ukázali výrazne čistejší vzduch. Na Islande na chrlenie popola doplatil hlavne dobytok. Experti sledujú naďalej aj druhú potenciálne nebezpečnejšiu sopku Katla.
(čtk)
Vo štvrtok opäť naplno
BRATISLAVA. Letecká doprava v Európe, ktorá bola niekoľko dní paralyzovaná pre islandský vulkanický popol v atmosfére, by sa vo štvrtok mala vrátiť do normálneho stavu. Informovala o tom v stredu agentúra Eurocontrol, ktorá koordinuje riadenie letovej prevádzky v 38 európskych štátoch. Podľa jej informácií by malo byť odbavených takmer 100 percent všetkých letov plánovaných na zajtrajší deň. Eurocontrol dokumentoval svoje tvrdenie faktom, že v stredu letiská na starom kontinente odbavili približne 22 500 letov, čo predstavuje 80 percent z pôvodne plánovaných 28 tisíc.
Podľa stredajších odhadov Medzinárodnej asociácie pre dopravné letectvo (IATA) prichádzali letecké spoločnosti pre popol v atmosfére denne o stovky miliónov eur a celkové škody sa tak vyšplhali až na 1,3 miliardy. V nich sú zahrnuté náklady spoločností na ubytovanie, občerstvenie či zabezpečenie alternatívnej dopravy pre uviaznutých cestujúcich.
(sita)
