SOUL. Informovala o tom dnes tlačová agentúra Jonhap s odvolaním sa na zdroj z prostredia juhokórejskej armády.
V prípade, že by sa potvrdilo zavinenie Pchjongjangu na potopení plavidla, bol by to čo do počtu obetí jeden z najvážnejších incidentov medzi znepriatelenými krajinami od konca kórejskej vojny v rokoch 1950-53.
Juhokórejská vojenská spravodajská služba poslala do prezidentského Modrého domu správu o "istej" účasti KĽDR už krátko po incidente. Juhokórejský prezident I Mjong-bak však v bezprostredných reakciách na potopenie vojenskej lode zaujal nekonfrontačný postoj, čím si neskôr vyslúžil kritiku.
"Všetky severokórejské ponorky sú dobre vyzbrojené torpédami s 200 kilogramovými hlavicami. Vojenská spravodajská služba sa domnieva, že KĽDR útočila ťažkým torpédovaním," citovala Jonhap svoj armádny zdroj.
Soul plánuje skoré vytiahnutie prednej časti 1200-tonovej lode Čchonan, ktorá sa potopila pri spornej námornej hranici medzi oboma Kóreami. Úrady by potom mali vydať stanovisko k príčine výbuchu, po ktorom sa korveta potopila. Minister obrany v prvých reakciách vyjadril podozrenie, že loď mohla naraziť na jednu z mnohých mín z kórejskej vojny.
Pozorovatelia sa domnievajú, že aj keby Južná Kórea odhalila účasť KĽDR na incidente, vojenská odveta proti komunistickému štátu by bola nepravdepodobná, pretože by značne poškodila rýchle sa zotavujúcu juhokórejskú ekonomiku po kríze z minulých rokov.
KĽDR odmieta akúkoľvek účasť na potopení juhokórejskej vojenskej lode a obviňuje prezidenta zo snahy získať politickú podporu pred júnovými regionálnymi voľbami, pripomína tlačová agentúra Reuters.
