Leteckú dopravu naďalej ohrozuje popol z islandskej sopky. Obmedzenia v leteckej doprave ovplyvnili najmä dodávku exotických rýb a kvetov.
BRATISLAVA, BRUSEL. Ani po šiestich dňoch v zajatí vulkanického popola nie sú výhľady leteckej dopravy v Európe pozitívne. Kým včera začali odlietať prvé lietadlá z Francúzska, Talianska a Španielska, z letísk v Nórsku a vo Veľkej Británii sa pre obavy nelietalo.
Posledné odhady Európskej organizácie pre bezpečnosť letovej prevádzky hovoria, že včera sa uskutočnila asi polovica z 28-tisíc plánovaných letov. Od štvrtka 15. apríla bolo zrušených viac ako 95-tisíc letov.
Podľa leteckého analytika Víta Doležáleka nedôjde k obnoveniu prevádzky okamžite, s čím súvisia aj komplikácie: „Pôjde o pomalé uspokojovanie dopytu, ktorý bude v prvých 14 dňoch výrazne prevyšovať ponuku." Aerolínie odhadujú, že doprava sa bude normalizovať niekoľko dní.
Slovenské nebo ožíva
Čo spôsobil popol u nás?
Bratislavské letisko podľa prepočtov SME z verejne prístupných cenníkov nelietaním prichádza asi o 15- až 20-tisíc eur denne len na letiskových poplatkoch, obmedzenia sa dotkli zhruba 31-tisíc ľudí, ktorí chceli letieť do Bratislavy alebo z nej, došlo k výpadku dodávok exotických rýb, ruží, byliniek, galantskému Samsungu nedodali niektoré súčiastky, no výrobu LCD televízorov to neobmedzilo.
Náš vzdušný priestor je otvorený rovnako ako rakúsky. Zo Schwechatu boli včera zrušené viaceré lety Lufthansy a Austrian Airlines, iné zas mali aj štvorhodinové meškanie.
Ruch sa postupne vracia aj na bratislavské letisko, ktoré zatiaľ vybavuje najmä charterové lety a pravidelné linky do Košíc, Prahy, Bazileja a Popradu. Najväčší dopravca na letisku, írsky Ryanair, totiž zrušil všetky lety do zajtrajšej 13. hodiny.
„Situácia sa stále mení," upozornila hovorkyňa Letiska M. R. Štefánika Dana Madunická. Cestujúcich by preto informácie mali získavať najmä z internetových stránok leteckých spoločností.
Obmedzenia v letectve výraznejšia nezasiahli plány cestovnej kancelárie Satur, ktorá je najväčšou na Slovensku. Desiatke na slovenskom trhu, cestovke Bubo, uviazlo v cudzine asi 70 klientov. Špecializuje sa však na exotickejšie destinácie.
Pošta môže meškať, míňajú sa aj ryby a kvety
Veľkoobchodná spoločnosť Metro Cash & Carry zaznamenala výpadok dodávky morských rýb a tuniakov. „Pokiaľ by obmedzenia v leteckej doprave pokračovali, očakávame výpadok dodávky byliniek a exotického ovocia zo zámoria," povedala hovorkyňa Metra Romana Nýdrle. Dodávky potravinového tovaru nie sú ohrozené v reťazcoch Hypernova a Tesco.
Slovenská pošta včera odoslala približne 250 balíkov a takmer pol tony listov, ktoré v predchádzajúcich dňoch zo Slovenska odísť nemohli. Pošta priznala, že meškať môžu predovšetkým expresné zásielky. Včera začala štandardne doručovať zásielky aj spoločnosť DHL v rámci Bratislavy, Budapešti a Viedne. Pre ostatné zásielky v rámci Európy stále počíta s trojdňovým meškaním, pri zámorských destináciách až s päťdňovým.
Obmedzenia nemajú vplyv len na potraviny, ale aj na výrobu v niektorých závodoch. Napríklad Samsung v Galante zaznamenal výpadok dodávok niektorých súčiastok, fabrika chce preto objednávky dorobiť cez víkend. Čiastočne ovplyvnili obmedzenia aj závod Sony v Nitre. Tento výrobca však predpokladá, že tento týždeň vyrobí predpokladaný počet LCD televízorov.
Žilinská automobilka Kia zatiaľ vplyv obmedzení na výrobu nezaznamenala.
Únia uvažuje o pomoci
Kým firmy v leteckom sektore rátajú straty, Brusel uvažuje o tom, že členským štátom dovolí pomôcť aerolíniám. Tie v dôsledku obmedzení prichádzajú o vyše 200-miliónov dolárov denne. Napríklad slovenský prepravca Danube Wings stratil obmedzeniami v letectve približne 40-tisíc eur, České aerolínie odhadujú straty na desiatky miliónov českých korún.
Zasiahnuté nie sú len aerolínie, ale aj letiská. Podľa našich výpočtov z verejne prístupných cenníkov stráca bratislavské letisko denne okolo 20-tisíc eur len na letiskových poplatkoch, od štvrtka pri tom z Bratislavy nemohlo odletieť 86 lietadiel s takmer 16-tisíc cestujúcimi.
Letisko podľa Madunickej preveruje, či o takúto pomoc môže požiadať. „Možnosť požiadať o určitú formu kompenzácie by mala byť rovnoprávne prístupná pre všetky dotknuté subjekty v rámci priemyslu civilného letectva."
Mrak tiahne nad našimi hlavami
Smer prúdenia vzduchu ženie sopečný prach z Islandu nad Európu. Slovensko je stále na rane.
BRATISLAVA. Kým bude islandská sopka Eyjafjallajökull chrliť popol, Slovensko bude mať zrejme problém. Podľa meteorologických modelov má nad Európu prúdiť vzduch od Islandu najmenej do 29. apríla.
„Ráno bude naše územie naplno pod oblasťou, kde sa vulkanický prach nachádza. Zasiahnuté je územie od Nemecka až po Balkán, takže sme rovno v strede," povedal včera meteorológ Peter Jurčovič.
Od Atlantiku
Dnes a zajtra má prúdenie dokonca zosilnieť a ak bude sopka popol chrliť aj naďalej, koncentrácia prachu sa nad naším územím môže ešte zvýšiť. Prach by ani napriek tomu nemal ohrozovať zdravie ľudí, môže však spôsobiť ďalšie problémy v leteckej doprave.
Situácia sa nemusí zmeniť ani po 29. apríli. „V rámci otáčania zemegule je prirodzené, že na 99 percent prichádza do Európy vzduch od Atlantiku a väčšinou od Islandu, takže situácia sa nemusí zmeniť aj mesiace," upozorňuje meteorológ Peter Jurčovič. Ako sa bude situácia vyvíjať, závisí najmä od toho, dokedy bude islandská sopka v akcii, ale aj od jej priebehu. „Nedá sa odhadnúť, aký bude ďalší vývoj erupcie, nikto nevie, koľko lávy tam je, ako rýchlo sa bude ľadovec topiť a dokedy bude láva v kontakte s vodou," povedal vulkanológ Jaroslav Lexa.
Láva a ľadovec
Práve kombinácia lávy a ľadovca, ktorý sopku pokrýva, spôsobuje stúpanie popola vysoko do atmosféry.
„Kontakt lávy s vodu na jednej strane pôsobí, že sa láva prudko ochladzuje a rozpadá sa na mikroskopické častice a súčasne teplo z lávy mení vodu na paru. Tá je hybnou silou explozívneho procesu, ktorý prach vynáša až do výšky desať kilometrov," vysvetľuje Lexa.
„Bez ľadovca by nedošlo k mohutnej produkcii jemného popola a sopka by ohrozovala okolie do vzdialenosti možno kilometra."
Ako sa bude situácia vyvíjať, sa dá dnes len hádať. „Môže to trvať pár dní, ale nedá sa vylúčiť, že táto situácia bude trvať aj niekoľko mesiacov," vraví vulkanológ.
Michal Piško
Vrtuľníky opäť lietajú
Záchranárske vrtuľníky boli včera po niekoľkých dňoch nútenej odstávky znovu v akcii.
BRATISLAVA. Deväťročný chlapec z Hriňovej mal včera šťastie v nešťastí. Po páde zo schodov ho s podozrením na poranenie chrbtice mohol do banskobystrickej nemocnice urýchlene previezť vrtuľník.
Činnosť Vrtuľníkovej záchrannej zdravotnej služby sa tak po víkende vrátila do normálnych koľají. Vrtuľníky museli zostať na zemi od piatku večera do pondelňajšieho rána. „V súvislosti so zhoršujúcou sa situáciou vplyvom mraku zo sopečného popola sme sa rozhodli prerušiť prevádzku vo všetkých siedmich strediskách,“ informovala v piatok hovorkyňa služby Sylvia Galajda.
„Naše vrtuľníky majú turbínové motory rovnako ako dopravné lietadlá a v prípade, že by sa do motora dostali častice sopečného prachu, mohlo by dôjsť k jeho poškodeniu,“ vysvetľuje.
Situácia, keď musia ostať záchranárske vrtuľníky pre počasie na zemi, nie je výnimočná. „Málokedy sa stáva, že lietať nesmú všetky naraz,“ vraví Galajda.
Záchranári sledujú informácie o sopečnom prachu nad naším územím pozorne aj naďalej. „Pri zmenách, ktoré by mohli ohroziť bezpečnosť letov, budeme o činnosti informovať.“
V takých prípadoch leteckí záchranári informujú Krajské operačné strediská záchrannej zdravotnej služby, ktoré musia zabezpečiť prevoz pacientov po zemi.
Michal Piško
