Bamako 3. mája (TASR) - O novej hlave afrického štátu Mali sa rozhodne v druhom kole prezidentských volieb 12. mája, pretože žiadny kandidátov nezískal jasnú väčšinu, vyplýva z dnes zverejnených predbežných výsledkov prezidentských volieb, ktoré sa v tejto krajine uskutočnili 28. apríla. Sčítavanie voličských hlasov však sprevádzali obvinenia z podvodov.
Podľa výsledkov, ktoré zverejnilo ministerstvo vnútra, bývalý vojenský vládca Amadou Toumani Toure získal 27,98 percent hlasov a bude v druhom kole volieb súperiť s kandidátom vládnej strany Soumailom Cissém, ktorý skončil druhý s 22,74 percentami hlasov.
Vyhlásenie výsledkov nedeľňajších volieb zatienil zmätok a obvinenia z podvodov v krajine, ktorá je často označovaná za maják demokracie v západnej Afrike. Vo štvrtok nezávislá volebná komisia podporila sťažnosť niektorých opozičných strán, že vláda neuskutočnila sčítavanie hlasov korektne.
Voľby sú vnímané ako príležitosť pre chudobnú, vnútrozemskú bývalú francúzsku kolóniu, aby potvrdila svoje miesto v klube vzmáhajúcich sa demokracií v tejto vojnami zmietanej časti sveta. Sčítavanie hlasov prebieha pomaly, dokonca aj na africké pomery, a prenasledujú ho organizačné problémy. Výsledky ešte musí uznať za platné ústavný súd.
Prívrženci bývalého premiéra Ibrahima Boubacara Keitu, ktorý podľa oficiálneho sčítania skončil tretí so ziskom 20,65 percent hlasov, vo štvrtok oznámili, že neuznajú hlasovanie kvôli podvodom. Nezávislá volebná komisia uviedla, že sťažnosti opozičnej aliancie "Nádej 2002" sú oprávnené. Neuviedla však, aké kroky v tejto záležitosti podnikne.
O hlasy voličov v prezidentských voľbách sa uchádzalo rekordných 24 kandidátov. Víťaz volieb vystrieda vo funkcii súčasného prezidenta Alpha Oumara Konarého, ktorý sa už nemôže podľa ústavy uchádzať o tretie funkčné obdobie v krajine. Tá je väčšia ako jej bývalý koloniálny správca - Francúzsko.
Mali je vnútrozemskou republikou s 11 miliónmi obyvateľov. Hoci viac než 80 percent z nich sú moslimovia, iba niektorí vyjadrili solidaritu s teroristom saudskoarabského pôvodu Usámom bin Ládinom po útokoch z 11. septembra na USA. Náboženskí predstavitelia sa už tradične nemiešajú do politických otázok.
