Agentúrne spravodajstvo sme aktualizovali autorským článkom denníka SME
KRAKOV. Poliaci sa rozlúčili s prezidentom Lechom Kaczyńským a ďalšími 95 obeťami nehody v ruskom Smolensku. Akoby rozhodnutím zhora do Krakova nedoleteli mnohí svetoví lídri. Zastavil ich sopečný mrak.
Milióny Poliakov vyšli do ulíc, aby zapálili sviečku, státisíce čakali hodiny, aby rakvám s ostatkami prezidentského páru naposledy vzdali hold v prezidentskom paláci vo Varšave. Katolícke a patriotické Poľsko žialilo spôsobom, aký si v inej krajine nevieme predstaviť. Cez víkend sa rozlúčilo s obeťami najväčšej tragédie v povojnových dejinách. V sobotu vo Varšave a včera v Krakove.
Dovedna to bolo deväť dní, čo Poľsko s pietou oplakávalo prezidenta Lecha Kaczyńského, jeho manželku Mariu a 94 poľských osobností, ktoré zahynuli minulú sobotu pri leteckom nešťastí pri ruskom Smolensku.
Stĺpček Mariána Leška: Rozlúčka
Je smutné, že svet jednu historickú tragédiu naozaj vezme na vedomie len vtedy, ak sa zopakuje. Píše Peter Morvay
Prezident za života Poliakov rozdeľoval, po tragickej smrti národ spojil. S jeho pohrebom na krakovskom hrade Wawel, po boku poľských kráľov a najvýznamnejších Poliakov, sa napokon zmierili aj tí, ktorí niekoľko dní pred štátnym pohrebom protestovali na internete či osobne v uliciach mesta.
Pocta prezidentskej rakve s procesiou.
SME - VLADIMÍR ŠIMÍČEK
Smrť prezidenta zblížila i Poliakov s Rusmi, ktorých masaker poľských dôstojníkov pred sedemdesiatimi rokmi v Katyni dodnes rozdeľuje. Prítomnosť ruského prezidenta Dmitrija Medvedeva na pohrebe to potvrdila.
Dorazil ako jeden z mála svetových štátnikov, ktorým sa podarilo do Krakova doletieť napriek sopečnému mračnu.
Čas smútku sa včera skončil. Teraz musí krajina zaplniť prázdne miesta po desiatkach obetí a rozhodnúť, kto zosnulého prezidenta nahradí.
S Kaczyńským sa rozlúčilo celé Poľsko aj svet Na pohreb prezidenta prišli tisícky Poliakov. Lúčili sa s ním deväť dní. Nie všetci však vítali, že ho pochovali medzi kráľmi
Zbygniew Nieckula bol na ceste od sobotňajšieho rána. Z Lodži šiel vlakom najprv do Varšavy, aby sa na Námestí Józefa Pilsudského rozlúčil s 96 obeťami minulotýždňovej leteckej nehody.
S rodinou z Varšavy potom sadli na vlak a štyri hodiny cestovali do Krakova, na štátny pohreb zosnulého prezidenta Lecha Kaczyńského a jeho manželky Marie.
Zaplnené námestie v Krakove.
SME - VLADIMÍR ŠIMÍČEK
Odznak Smolensk 10. 4. 2010 Na Hlavnom námestí neďaleko Mariánskeho kostola, kde bola zádušná omša za prezidentský pár, stál od ôsmej hodiny ráno až do štvrtej poobede. „Prišiel som vzdať poctu môjmu prezidentovi," hovorí pán Zbygniew. Je oblečený celý v čiernom a na košeli má odznak s nápisom Smolensk 10. 4. 2010.
V ten deň sa pri ruskom Smolensku zrútil vládny špeciál s prezidentom Kaczyńským, jeho manželkou a 94-člennou delegáciou a posádkou.
Zbygniew Nieckula šiel v sobotu do Varšavy, aby sa rozlúčil so všetkými obeťami - súčasným i bývalým prezidentom, podpredsedami Sejmu a Senátu, senátormi, poslancami, šéfom národnej banky i šéfom ústavu pamäti národa, členmi posádky a príbuznými obetí z Katyne v roku 1940.
Vtedy sovietska NKVD postrieľala viac ako 22-tisíc poľských dôstojníkov, minulý týždeň neďaleko Katyne zahynula ďalšia elita národa. Pre Zbygniewa však bol dôležitejší pohreb v Krakove ako tryzna vo Varšave.
FOTO SME - VLADIMÍR ŠIMÍČEK
Pravá rozlúčka bola v Krakove „Tu je tá pravá rozlúčka s prezidentom a jeho manželkou. Pre mňa to bol prezident, ktorý vždy hovoril pravdu, bez ohľadu na to, či mu to prinieslo popularitu, alebo problémy. Preto si zaslúži všetky pocty," hovorí Zbygniew.
Neďaleko Mariánskeho kostola na Hlavnom námestí bol počas omše s asi 50-tisíckami ľudí z Krakova i ďalších poľských miest. Ďalších 50-tisíc sledovalo pohreb na veľkoplošných obrazovkách v bočných uličkách námestia.
Zbygniew musel poobede utekať na vlak domov do Lodže, tretieho najväčšieho mesta v krajine. Už nevidel, ako rakvy s ostatkami vyniesli z kostola a viezli na kráľovský hrad Wawel, kde prezidentský pár pochovali v krypte katedrály hradu.
Ľudia, ktorí celú cestu lemovali, tlieskali a kričali Lech Kaczyński. To by Zbygniewa určite potešilo. Páčila sa mu politika, akú robil prezident Lech, a chcel by, aby v tom pokračoval jeho brat Jaroslaw.
Ak by kandidoval v prezidentských voľbách, určite by mu dal hlas. Má obavy z toho, čo čaká Poľsko, keď prišlo o toľko významných osobností. Jedna vec je istá však už teraz. Druhá Katyň, ten smútok po nej tentoraz tradičných rivalov Poľsko aj Rusko symbolicky spojil.
„Katyň pred 70 rokmi oba národy od seba vzdialila, súcit a pomoc (po tragédii) od bratov Rusov teraz oživuje nádej na ich zmierenie," povedal krakovský arcibiskup Stanislaw Dziwisz a pozeral sa na ruského prezidenta Dmitrija Medvedeva, ktorý na rozdiel od viacerých lídrov včera v Krakove nechýbal.
Krakovský arcibiskup Stanislaw Dziwisz.
FOTO SME - VLADIMÍR šIMÍČEK
Menej lídrov, menej konvojov Krakov včera obrovské nasadenie zvládol, hoci to nakoniec nebol megapohreb s rekordným počtom delegácií, na aký sa trištvrtemiliónové mesto pripravovalo. „Pre nás to znamenalo len menej konvojov z letiska, ktoré sprevádzajú delegácie, inak sa pre nás nič nemení," povedal nám Mariusz Sokołowski, tlačový hovorca policajného prezídia vo Varšave.
Fotogaléria z pohrebu Lecha Kaczinského.
V meste hliadkovalo päťtisíc policajtov, členov protiteroristických jednotiek a vyjednávačov. Všetko fungovalo. Krakov už podobné nasadenie zažil, keď bol na návšteve mesta pápež alebo tu bol summit NATO.
Mnohí Krakovčania včera do centra mesta neprišli. Odradili ich správy, že mesto čaká milión návštevníkov. „Nešiel som, aj tak by som nič nevidel," hovorí Jacek Mrowczyk, umelecký dizajnér. Bol medzi tými, ktorí na internete protestovali proti uloženiu ostatkov prezidentského páru na hrade Wawel.
Brat Jaroslaw (vpravo) a Kaczyńských dcéra Marta.
FOTO SME - VLADIMÍR ŠIMÍČEK
Kontroverzný sarkofág „Prezidentovi treba vzdať česť, ale nerobiť takéto unáhlené rozhodnutia, ktoré rozdeľujú spoločnosť. Mohli ho pochovať inde a s odstupom času sa rozhodnúť, či bol takým významným prezidentom, že tam patrí. Už bez emócií," hovorí. Nahlas rozmýšľa, ako bude Poľsko pochovávať ďalších prezidentov, keď na hrade toľko miesta nie je.
Po omši včera rakvy s prezidentom a manželkou preniesli na hrad Wawel, kde ich uložili do spoločného sarkofágu.
Sarkofág na hrade Wawel - miesto posledného odpočinku poľského prezidenta s manželkou.
FOTO SME - VLADIMÍR ŠIMíČEK
Už večer sa do krypty mohli ísť pozrieť aj Poliaci. „Určite ešte na Wawel prídem, naposledy som tam bol ako chlapec zo školy, teraz budem Krakov navštevovať častejšie," hovorí Zbygniew Nieckula. Je presvedčený, že nebude sám.
Klaus kritizoval politikov, ktorí nepricestovali na pohreb Český prezident Václav Klaus dnes ostro kritizoval fakt, že kvôli zastavenej leteckej prevádzke nad veľkou časťou Európy na pohreb poľského prezidenta do Krakova nepricestovalo mnoho európskych politikov a štátnikov, vrátane bruselských predstaviteľov EÚ.
Prezident ČR, ktorý na cestu z Prahy použil pravidelný vlakový spoj, a zo severomoravského Bohumína do Krakova auto, to povedal v rozhovore pre Český rozhlas. Spolu s Václavom Klausom a jeho manželkou Líviou cestoval aj český premiér Jan Fischer a nový český arcibiskup Dominik Duka.
Václav Klaus s českou delegáciou cestovali do Poľska vlakom.
FOTO: DAN MATERNA, MF DNES
Rozumel by som tomu, že nepricestuje kanadský premiér alebo austrálsky generálny guvernér, ale že nepricestujú niektorí Európania, že nepricestuje nikto z Bruselu, to sa mi zdá neospravedlniteľné, povedal Klaus pre rozhlas s tým, že slová Bruselu o európskej jednote vyznievajú ako frázy.
Popolček lídrov do Poľska nepustil
Islandská sopka preriedila zoznam svetových štátnikov, čo chceli prísť na poľský štátny pohreb.
Kto neprišiel
Americký prezident Barack Obama, nemecká kancelárka Angela Merkelová, francúzsky prezident Nicolas Sarkozy, taliansky premiér Silvio Berlusconi, rakúsky prezident Heinz Fischer a ďalší európski lídri. Neprišli ani kráľovskí hostia ako princ Charles či španielsky kráľ Juan Carlos.
KRAKOV. Lech Kaczyński sa ako hlava poľského štátu nepohodol s mnohými zahraničnými politikmi. Prezidentské voľby vyhral aj preto, že šikovne rozdúchaval protinemecké nálady v krajine. Vtedy, keď svojho prezidentského rivala a dnešného premiéra Donalda Tuska obvinil, že jeho dedo dobrovoľne vstúpil do nemeckého Wehrmachtu a bojoval s nacistami. Nebola to pravda, ale Tuskovi to uškodilo a prehral.
Minulú sobotu vraj Kaczyński plánoval využiť 70. výročie tragédie v Katyni, aby oživil protiruské nálady a zmobilizoval voličov pri opätovnej kandidatúre.
Za jeho vlády nemalo Poľsko dobré vzťahy s veľkými susedmi - Nemeckom a Ruskom, ani s menšími partnermi v Európskej únii. Po jeho tragickej smrti sa zdalo, že sa zosnulý kontroverzný prezident so svetom zmieri.
Kondolencie prichádzali z celého sveta, desiatky krajín vyhlásili štátny smútok.
Ruský prezident Dmitrij Medvedev vzdáva úctu Lechovi Kaczynskému pred Bazilikou v Krakowe.
FOTO: ČTK
Do Krakova mal prísť rekordný počet zahraničných delegácií i kráľovských hláv, prvýkrát mal Poľsko navštíviť americký prezident Barack Obama. To sa však nestalo a takmer by sa žiadalo dodať, že z rozhodnutia zhora.
Výbuch islandskej sopky a mračná sopečného popola preriedili exkluzívny zoznam hostí na štátnom pohrebe takmer o polovicu. Na rozlúčku nemohol prísť ani vyslanec pápeža Benedikta XVI. Angelo Sodano, ktorý mal viesť včerajšiu omšu.
Tí, čo nakoniec prišli, museli lietadlo vymeniť za auto ako slovenský prezident Ivan Gašparovič aj premiér Robert Fico, či za vlak ako český prezident Václav Klaus a premiér Jan Fischer. Popol neodradil ruského prezidenta Dmitrija Medvedeva. Napriek neobvyklým problémom do Krakova doletel. Pre mnohých Poliakov to bolo dôležité gesto. Ak sa Kaczyński nezmieril so svetom, komplikované vzťahy s Ruskom sa po jeho tragédii zmiernili a oba národy k sebe našli cestu.
(mim, mw)
Lecha aj Mariu pochovali spolu
Ak niečo brali Poliaci ako samozrejmosť, tak nerozlučnosť veľkého páru Kaczyńských.
KRAKOV. V Gdansku spolu bojovali proti komunizmu, vo Varšave vládli z úradu starostu mesta, spolu reprezentovali Poľsko ako prezidentský pár.
Ona mu hovorila Lesceczku, on jej maličká (na snímke Gazety Wyborczej). Vychovali spolu dcéru Martu i sučku Lulu, ktorú našiel Lech na benzínovej pumpe. Boli nerozlučnou dvojicou a ak dnes niečo Poliaci berú ako samozrejmosť, tak to, že Lech a Maria Kaczyńskí sú pochovaní spolu.
Za života ich brali ako výnimočnú dvojicu, hoci v prezidentskom paláci sa často videli len pri raňajkách a potom až po polnoci. „Lesceczku, dávaj si na seba pozor, lebo odpadneš," dohovárala mu často, keď veľa pracoval.
Robila mu vlastnoručne raňajky, starala sa o to, ako sa dobre obliekal, mnohí Poliaci si ju pamätajú, ako mu vždy na verejnosti upravovala kravatu. Dokázali sa aj pohádať a nejaký čas nerozprávať. Vtedy väčšinou on volal prvý jej.
Dva roky potom, čo sa zoznámili, sa vzali. Darovali si obrúčky s vygravírovaným menom toho druhého. Práve podľa obrúčky Mariu Kaczyńsku dokázali po leteckej katastrofe pri ruskom Smolensku identifikovať. Nikdy si ju neskladala.
Pre mnohých Poliakov to bol ideálny pár. Spolu žili 32 rokov a aj spolu zahynuli. „Neviem si predstaviť, že by umrel len jeden z nich," myslí si pani Elzbieta.
V decembrovom rozhovore pre denník Gazeta Lubuska prvá dáma o manželstve s Lechom Kaczyńským povedala: „Sme ako jablko, ktoré sa skladá z dvoch odlišných polovičiek, veľmi však k sebe pasujú."
Pre mnohých bola ona tou dobrou dušou prezidentského páru. Veľmi priateľská a vľúdna žena, ktorá robila lepším svojho tvrdohlavého manžela.
Často opakovala, aké má želanie. Chcela, aby Poliaci spoznali Lecha Kaczyńského tak ako ona: ako dobrého človeka.
(mim, mw)
Žiaľ rozosmievala komédia
BRATISLAVA. Dve tváre jednej krajiny - Slovenska. Našlo sa veľa takých, čo prejavili Poliakom účasť, našlo sa aj niekoľko takých, čo sa zabavilo. Kým pred vchodom do Poľského inštitútu v centre Bratislavy ľudia nosili kvety a zapaľovali sviečky, iba niekoľko sto metrov ďalej sa smiali na českej komédii o nešikovnom lekárovi.
Štátny smútok trval od ôsmej ráno do piatej večer. Jeho koniec očakávali štátny Tipos a stávkové kancelárie, ktoré hneď po sedemnástej spustili hazard.
„Keď som sa o tej tragédii dozvedela, veľmi sa ma to dotklo, zrazu človek cítil prázdno, akoby mu všetci odišli," povedala 55-ročná Eva z Bratislavy. Medzi Poliakmi nemala známych. Pred Poľský inštitút prišla s mamou zapáliť sviečku. Pri pietnom mieste sa zastavili desiatky ľudí, aby mŕtvym venovali spomienku, či modlitbu.
Za poľského prezidenta s manželkou sa modlili aj ľudia počas nedeľných omší, minútou ticha si pamiatku zosnulých uctili aj na futbalových štadiónoch a pri hokejovom finále.
Vlajky na verejných priestranstvách boli spustené na pol žrde a televízie, Slovenský rozhlas či národné divadlo upravili program. Bez zmien ho nechali niektoré súkromné kiná, v bratislavskej Eurovei premietali včera komédiu Doktor od jazera hrochov.
„Bolo to pekné," povedal jeden z divákov po skončení filmu, ktorý začal hodinu po obede. Nepovažoval za nevhodné, že si pozrel komédiu počas štátneho smútku. „Zomrelým treba vzdať hold, ale život ide ďalej," doplnila ho jeho manželka. V sále sedelo desať ľudí.
Manažérka Palace Cinemas Viera Hodáňová minulý týždeň povedala, že „zákon v čase štátneho smútku neprikazuje žiadne zmeny. Program preto ostáva rovnaký".
Ján Krempaský, mk, čtk
Pohreb mesto rozdeľuje
Rakvy s ostatkami prezidenta Lecha Kaczyńského a jeho manželky Marie dorazili okolo desiatej hodiny z Varšavy do Krakova. Juhopoľské mesto štátny pohreb prezidentského páru rozdelil. Časť miestnych protestuje proti tomu, aby Lecha a Mariu pochovali na kráľovskom hrade Wawel ako národných hrdinov, druhá časť je znechutená, že proti tomu niekto dokáže v čase hlbokého smútku protestovať. "Po pohrebe sa s tým už asi ľudia zmieria," hovorí Katarzyna Hronec.
Ona patrí k tým, ktorých správa o smrti 96 osobností pri leteckom nešťastí pred viac ako týždňom šokovala. "Rovnako ma potom šokovalo, že prezidenta a jeho manželku pochovajú na hrade Wawel vedľa poľských kráľov a veľkých Poliakov," hovorí. Nemyslí si, že Lech Kaczyński spravil za života niečo výnimočné, aby si túto poctu zaslúžil. "To potom znamená, že tu pochovajú všetkých prezidentov a dokonca s manželkami, čo doteraz nerobili?," pýta sa.
Auto s prezidentovou rakvou zasypali Krakovčania kvetmi.
FOTO: SITA
Krakov bol v pohotovosti už niekoľko hodín pred pohrebom, ktorý sa začne o druhej hodine omšou v Mariánskom kostole na Starom Rynku. Od skorého rána prúdili do mesta tisíce Krakovčanov i Poliakov z celého Poľska, aby sa rozlúčili s prezidentským párom. V meste čakali milión ľudí, len novinárov sa tu akreditovalo viac ako tritisíc. Pani Katarzyna sa do centra mesta nechystá. "Budú tam zápchy a strašne veľa ľudí, v televízii uvidíme viac," hovorí matka 3-mesačného syna.
Krakov však nečakajú také bezpečnostné manévre, ako sa čakalo. Rakvy s ostatkami sa podarilo z Varšavy prepraviť letecky, pre sopečný mrak však svoju účasť odrieklo 30 oficiálnych delegácii. Poliakov najviac mrzí, že nepriletí americký prezdient Barack Obama, ktorý v Poľsku ešte nebol. Nepride ani francúzsky prezdident Nikolas Sarkozy, nemecká kancelárka Angela Merkelová, ani taliansky premiér Silvio Berlusconi a mnoho delegácií, ktoré mali priletieť.
Centrum mesta Krakov je rozdelené na dve zóny. Jedna je uzavretá, určená len pre príbuzných a oficiálnych hostí pohrebu. Druhá je pre verejnosť. Ľudia preto stáli niekoľko hodín v rade, aby získali jednu z asi 10-tisíc vstupeniek, ktoré boli zadarmo k dispozícii. Mnohí sa potom snažili lístky predať, ceny sa ešte v deň pohrebu pohybovali od 30 do 300 eur. Aj to vzbudilo veľkú nevôľu ľudí, že je niekto v takej chvíli schopný zarábať si.
Z Krakova od
Miriam Zsilleovej a Malgorzaty Wojcieszynskej
Kliknite - obrázok zväčšíte
Zoznam zahraničných štátnikov v Krakove
Albánsko: prezident Bamir Topi
Arménsko: predseda parlamentu Howik Abrahamian
Azerbajdžan: premiér Artur Rasizade
Bielorusko: predseda parlamentu Boris Batura
Bosna a Hercegovina: prezident Haris Silajdžič
Česká republika: prezident Václav Klaus, premiér Jan Fischer
Európska únia: predseda Európskej komisie José Manuel Barroso, predseda Európskeho parlamentu Jerzy Buzek
Kosovo: prezident Fatmir Sejdiu
Litva: prezidentka Dalia Grybauskaité
Lotyšsko: prezident Valdis Zatlers
Maďarsko: prezident László Sólyom, premiér Gordon Bajnai, budúci premiér Viktor Orbán
Maroko: premiér Abbás al-Fassí
Moldavsko: úradujúci prezident Mihai Ghimpu
Nemecko: prezident Horst Köhler, minister zahraničných vecí Guido Westerwelle
Rumunsko: prezident Traian Basescu
Rusko: prezident Dmitrij Medvedev
Slovensko: Prezident Ivan Gašparovič, premiér Robert Fico
Slovinsko: prezident Danilo Turk
Ukrajina: prezident Viktor Janukovyč, expremiérka Julija Tymošenková, exprezident Viktor Juščenko
Autor: Z Krakova od našich redaktoriek Miriam Zsilleovej, Malgorzaty Wojcieszyńskej
