Poľský právnik a populárny politik bol jednou z 96 obetí, ktoré zahynuli s poľským prezidentom. Za života sa snažil zmieriť rozhádanú pravicu.
Prvý nekomunistický premiér Tadeusz Mazowiecki mu v roku 1990 zveril na šesť rokov najvyššiu politickú funkciu v gdanskom kraji, stal sa vojvodom. Potom získal najvyššiu funkciu v poľskom Sejme, keď bol v rokoch 1997 až 2001 jeho predsedom.
Tešil sa najväčšej dôvere obyvateľstva a využil ju, aby spolu s dnešným premiérom Donaldom Tuskom a Andrzejom Olechowským založili v roku 2001 Občiansku platformu (PO). Deň po tomto rozhodnutí navštívil Bratislavu a denníku SME to vysvetlil takto. „Zdá sa mi, že politika je zodpovednosť voči voličom. Nechcem, aby mi moji voliči vyčítali, že som nič neurobil preto, aby neboli nútení opäť voliť komunistov.“ Stal sa prvým predsedom novej strany, v roku 2003 z nej však vystúpil a zostal nezávislým politikom.
Nepáčili sa mu spory pravicových strán, chcel, aby PO i Právo a spravodlivosť bratov Kaczyńských spolupracovali. „Maciek mal problém nájsť si miesto medzi PiS a PO. Svoju cestu si našiel v službe pre Poliakov žijúcich v zahraničí, najmä tých na Východe,“ povedal jeho spolupracovník pre Gazetu Wyborczu o jeho minuloročnej nominácii na post predsedu spolku, ktorý pomáha Poliakom v zahraničí. S prezidentom Kaczyńským letel do Katyne, aby si uctil pamiatku tých, čo zahynuli ďaleko od vlasti. Stretol ho ten istý osud.
