Haag 3. mája (TASR) - Dlhoroční politickí rivali - Slobodan Miloševič a Ibrahim Rugova - sa dnes stretli v pojednávacej sále Medzinárodného trestného tribunálu pre bývalú Juhosláviu (ICTY).
Rugova, líder snáh kosovských Albáncov o nezávislosť a momentálne prezident Kosova, pred tribunál predstúpil ako svedok obžaloby, ktorá bývalého juhoslovanského prezidenta obvinila zo zločinov proti ľudskosti a vojnových zločinov spáchaných v roku 1999 počas kosovskej krízy na tamojších Albáncoch.
Rugova, doteraz najvyšší predstaviteľ, ktorý proti Miloševičovi vypovedal, vyhlásil, že belehradské úrady v provincii uplatňovali politiku cieleného prenasledovania a utláčania albánskej populácie. "Belehrad chcel Kosovo zničiť násilím a vojnou," vyhlásil Rugova, ktorý v 90. rokoch viedol proti Belehradu kampaň nenásilného odporu, vytvoril sieť paralelných inštitúcií a v rokoch 1994 a 1998 bol zvolený za neoficiálneho prezidenta Kosova.
Rugova zdôraznil, že jeho strana - Demokratický zväz Kosova (LDK) - sa od svojho vzniku v roku 1989 snažila pre Kosovo pokojným a demokratickým spôsobom získať štatút na úrovni iných republík bývalej Juhoslávie.
Kosovskí Albánci boli podľa neho zbavení svojich práv už v roku 1989, keď srbský parlament zrušil autonómiu Kosova vyhlásenú v roku 1974. V tom čase bol Miloševič prezidentom Srbska. "Po zrušení autonómie Kosova a nastolení srbskej vlády bolo zrušených niekoľko inštitúcií a Kosovo začala kontrolovať polícia," povedal Rugova, ktorého parlament provincie - spravovanej OSN od júna 1999 - zvolil za prezidenta v marci tohto roka.
Rugova sa vo výpovedi venoval aj rokovaniam, ktoré sa vo francúzskom Rambouillet konali vo februári 1999, krátko pred spustením náletov NATO na Juhosláviu. Podľa Rugovu, jedného zo zástupcov kosovských Albáncov, srbská delegácia nemala záujem na dosiahnutí dohody. Ibrahim Rugova spomenul stretnutie oboch delegácií s Madeleine Albrightovou, na ktorom vtedajšia šéfka americkej diplomacie dala "nediplomaticky" jasne najavo následky prípadného kolapsu rozhovorov: Kosovským Albáncom povedala, že ak predložený návrh odmietnu, budú medzinárodne izolovaní, zástupcov Belehradu varovala, že odmietnutie z ich strany bude mať za následok bombardovanie Juhoslávie. Delegácia kosovských Albáncov nakoniec dokument podpísala, juhoslovanská nie. "Vrátili sme sa do Kosova, mali sme strach z budúcnosti, ale tiež sme dúfali v zásah NATO," povedal Rugova. Nálety sa začali koncom marca.
Počas krížového výsluchu kosovský prezident rozhodne odmietol tvrdenie Miloševiča, že kosovskí Albánci boli zneužití veľmocami. "Pán Rugova, myslíte si, že ste boli - vy osobne a kosovskí Albánci - zneužití ako prostriedok napĺňania vôle veľmocí? Áno alebo nie?" spýtal sa obžalovaný, ktorý Západ opakovane obvinil zo snáh o rozbitie Juhoslávie.
"Neboli sme zneužití. Medzinárodné spoločenstvo nás bránilo, bránilo ľudské práva nášho ľudu a pred masakrami páchanými Belehradom a vami. Toto je pravda," odpovedal Rugova.
Mnohé z Miloševičových otázok, ktoré obžalovaný "okorenil" odkazmi na americkú Ústrednú spravodajskú službu (CIA), albánske drogové gangy a nacistickú okupáciu Balkánu počas druhej svetovej vojny, predsedajúci sudca Richard May označil za irelevantné a odmietol ich.
Zvýšený záujem vyvolala časť výpovede, v ktorej Rugova opisoval svoje stretnutia s Miloševičom a inými predstaviteľmi jeho režimu, ku ktorým došlo krátko po spustení náletov a ktoré znížili prestíž Rugovu medzi kosovskými Albáncami.
K stretnutiam a odsúdeniu náletov, ktoré ho mali diskreditovať v očiach kosovských Albáncov, bol Rugova podľa vlastných slov prinútený a pod hrozbou "následkov". "Bol som v domácom väzení. Ak by som odmietol, boli by následky," komentoval svoju situáciu. Miloševič neskôr Rugovovi a jeho rodine umožnil odchod do talianskeho exilu, z ktorého sa albánsky líder definitívne vrátil koncom júla 1999, viac ako mesiac po skončení bombardovania.
Na Miloševičovu otázku, "prečo podporoval teroristickú organizáciu, Kosovskú oslobodzovaciu armádu (UCK)" - ktorá v roku 1997 začala ozbrojenú kampaň proti Belehradu a neskôr zatlačila do úzadia Rugovovu pacifistickú politiku - Rugova odpovedal, že UCK "nebola teroristická organizácia, ale bola zorganizovaná ľuďmi, ktorí reagovali na vaše represálie" s cieľom získať slobodu pre ľud Kosova.
Výpoveď kosovského prezidenta bola s veľkým záujmom v priamom televíznom prenose sledovaná hlavne obyvateľmi provincie, kde Rugova medzičasom do veľkej miery obnovil svoje politické postavenie.
Krížový výsluch Ibrahima Rugovu bude pokračovať po pondelkovom obnovení pojednávania.
