Parlamentnými voľbami sa skončil politický vývoj po páde komunizmu v Maďarsku.
BUPAPEŠŤ, BRATISLAVA. Až do posledných volieb sa mohol maďarský stranícky systém pochváliť mimoriadnou stabilitou.
Voľby sa tu vrátane tých posledných konali vždy v riadnom termíne a parlament vyplnil svoj štvorročný mandát.
Pomer síl medzi stranami sa však riadne zmenil, od roku 1998 sú dve najsilnejšie strany tie, ktoré boli v roku 1990 najslabšie: Fidesz a socialisti (MSZP).
Premena na populistov
Zásadne sa zmenil aj sám Fidesz, od liberalizmu prešiel k národnému populizmu. Všetky strany končiaceho parlamentu však zasadali už v parlamente, ktorý vzišiel z prvých slobodných volieb v roku 1990.
Súčasné voľby, ktoré sa skončia na budúcu nedeľu druhým kolom, sú prielomom a symbolicky ukončujú prvú etapu politického vývoja po páde komunizmu.
Do parlamentu sa po prvý raz nedostali hlavné sily transformačného obdobia, konzervatívne Maďarské demokratické fórum (MDF), ktoré vytvorilo prvú slobodnú vládu pod vedením Józsefa Antalla, a liberálny Zväz slobodných demokratov (SZDSZ), vtedy hlavná opozičná sila.
Obe prešli postupnou eróziou, opustila ich väčšina zakladateľov a známych tvárí. Zvyšky nezmieriteľných protivníkov z roku 1990 sa pred súčasnými voľbami dokonca spojili pod heslom ochrany odkazu demo〜kratickej transformácie pred rastúcim populizmom.
Politici SZDSZ boli na kandidátke MDF, to však získalo len 2,67 percenta. SZDSZ už v podstate zaniklo a ani pri MDF nie je jasné, či prežije. Kandidát na nového šéfa strany je aj známy reformátor Lajos Bokros, zvyšok strany však môže splynúť i s Fideszom.
Prvý raz sa do nového parlamentu naraz dostali dve mimoparlamentné strany, extrémistický Jobbik a hnutie Politika môže byť iná (LMP).
S Jobbikom odmietajú spoluprácu všetci, LMP zase odmietlo spoluprácu so socialistami. MSZP chcela, aby sa spolu pokúšali zvrátiť očakávané víťazstvo kandidátov Fideszu aspoň v niektorých z 57 jednomandátových obvodov, v ktorých sa nerozhodlo v prvom kole. Tým by zabránili Fideszu získať dvojtretinovú väčšinu v parlamente.
Rozpad socialistov?
Nejasný je aj ďalší osud MSZP. Strana stratila väčšinu voličov, kredit a hrozí jej rozpad. Oddeliť sa môžu prívrženci expremiéra Ferenca Gyurcsánya, pre ktorého strana nie je dosť moderná, aj krídlo bývalej predsedníčky parlamentu Katalin Sziliovej, podľa ktorej MSZP nie je dosť ľavicová. Mladšia generácia sa chce zbaviť politikov zdedených spred roku 1989. Katastrofálna porážka strane môže pomôcť zreformovať sa a zbaviť post〜komunistického charakteru, o čom sa v nej neustále hovorilo, nikdy to však nedokázala.
Paradoxom nového parlamentu je, že v ňom nebude jediná jasne pravicová demokratická strana. Ekonomický a sociálny program Fideszu bol v posledných rokoch skôr ľavicový.
