Kaczyńského pochovajú v krypte kráľov. Mnohým sa to nepáči

(AKTUALIZOVANÉ 15:19) Lech Kaczyński bude prvým poľským prezidentom, ktorého pochovajú v krypte katedrály na historickom hrade Wawel v Krakove.

KRAKOV. Lech Kaczyński bude prvým poľským prezidentom, ktorého pochovajú v krypte katedrály na historickom hrade Wawel v Krakove.

Mnohí Poliaci toto rozhodnutie najbližších príbuzných prezidentského páru a najvyšších zástupcov katolíckej cirkvi považujú za unáhlené a ovplyvnené emóciami. V krajine, ktorú dočasne zjednocuje národná tragédia, sa tak objavujú prvé rozpory.

Podľa informácií poľského denníka Gazeta Wyborcza chce kardinál Dziwisz, aby vo Waweli vznikla prezidentská krypta. Mali by v nej pochovať v nedeľu pochovať nielen prezidentský pár Lecha a Mariu Kaczyńských, ale aj bývalého prezidenta Ryszarda Kaczorowského, ktorý zomrel pri nehode vládneho špeciálu pri Smolensku.

Ide zatiaľ o nepotvrdené informácie a prezidentská krypta by vznikla v predsieni krypty maršala Piłsudského. Je to reakcia na nespokojné hlasy. Prezidentský pár má byť uložený do spoločného sarkofágu.

Vo Waweli pochovávali kráľov a generálov

Manželov Lecha a Mariu Kaczyńských v nedeľu uložia na mieste, kde sú pochovaní poľskí králi a ich rodiny alebo ďalšie významné osobnosti poľských dejín.

V kryptách katedrály sv. Stanislava a Václava sú uložené pozostatky napríklad generála a vodcu poľského povstania z roku 1794 Tadeusza Kościuszka, predsedu poľskej exilovej vlády v dobe druhej svetovej vojny Wladyslawa Sikorského alebo obnoviteľa poľskej štátnosti po roku 1918 maršala Józefa Pilsudského.

Práve krypta, v ktorej je pochovaný Pilskudski, ktorý neskôr v krajine nastolil autoritársky režim, sa stane miestom posledného odpočinku Kaczyńských. Už pohreb Pilsudského vo Waweli vyvolal po jeho smrti v máji 1935 národný spor.

Pohreb maršála Pilsudského

O tom, kde bude prezidentský pár pochovaný, rozhodli jeho najbližší. Metropolita krakovský a kardinál Stanislaw Dziwisz o tom hovoril s Jaroslawom Kaczyńským, bratom-dvojčaťom zosnulého prezidenta, ktorý je predsedom opozičnej konzervatívnej strany Právo a spravodlivosť.

"Nakoniec sme rozhodli, aby prezident, ktorý zahynul vo výnimočnej situácii, hrdinsky - pretože letel do Katyne v mene národa vzdať hold mučeníkom, bol pochovaný na najdôstojnejšom mieste - vo Waweli," povedal Dziwisz.

Rozhodnutie je unáhlené, hovoria viacerí

Biskup Tadeusz Pieronek však denníku Gazeta Wyborcza povedal, že lepším riešením než urobiť unáhlené rozhodnutie by možno bolo pochovať hlavu štátu niekde len dočasne a definitívne o tom rozhodnúť neskôr.

"Prezidenti sú pochovaní v hlavnom meste, Varšava je prirodzeným miestom na pohreb prezidenta," povedal Pieronek.

"Plačem nad smrťou prezidenta, ale som kategoricky proti tomu, aby bol aj s manželkou pochovaný vo Waweli," povedal šéfredaktor Poľského biografického slovníku Andrzej Romanowski. "Vo Waweli neleží ani jeden z prezidentov..., je potrebné si tiež položiť otázku, či Kaczyński bol rovnaký národný hrdina ako Pilsudski," vysvetlil.

Najlepším miestom posledného odpočinku hlavy štátu by podľa neho bola varšavská katedrála sv. Jana Krstiteľa, kde sú uložené pozostatky dvoch poľských prezidentov.

Novinári odporúčajú iné miesta

Gazeta Wyborcza sa tomuto kontroverznému rozhodnutiu venuje v samostatnom komentári. "To rozhodnutie padlo vo vlasteneckom zápale, pod vplyvom tragédie a sústrasti voči rodine," napísal denník. Ako lepšie miesto by denníku pripadala buď tiež katedrála sv. Jana Krstiteľa alebo varšavský vojenský cintorín Powonzki.

"Medzi hrobmi varšavských povstalcov, ktorí boli Lechovi Kaczyńskému takí blízki a pre ktorých pamiatku toho toľko urobil," dodala Gazeta Wyborcza s odkazom na protinacistické povstanie vo Varšave koncom druhej svetovej vojny.

Deník Rzeczpospolita pripomína, že Krakov ani počas života Kaczyńského nebol pre neho šťastným miestom. Mestskí poslanci za jemu blízke Právo a spravodlivosť pred nejakým časom navrhli, aby sa stal čestným občanom mesta, čo vyvolalo protesty liberálnej Občianskej platformy premiéra Donalda Tuska. Nakoniec prezident radu Krakova sám poprosil, aby sa návrhom nezaoberala.

Proti pohrebu manželov Kaczyńských vo Waweli v utorok v Krakove protestovalo asi 400 ľudí, prišli na ňu však aj tí, ktorý tento nápad podporujú. Ďalšia demonštrácia bude dnes.

Europoslanci si uctia obete nehody v stredu

Európsky parlament (EP) v stredu na poludnie uskutoční mimoriadne spomienkové zhromaždenie, na ktorom si uctí obete sobotňajšej leteckej katastrofy pri ruskom Smolensku. Ako informuje EP v krátkej správe na svojej internetovej stránke, účastníci prečítajú mená všetkých 96 obetí nešťastia, vypočujú si poľskú a európsku hymnu a budú držať minútu ticha. Pietnu spomienku bude možné na stránke sledovať v priamom prenose.

Predseda EP Jerzy Buzek v súvislosti s tragédiou vydal vyhlásenie, v ktorom ju označil za "nepredstaviteľnú katastrofu pre Európu". "Nikdy predtým v Európe pri páde lietadla nezahynulo toľko vysokopostavených, demokraticky zvolených osobností," konštatoval Buzek, ktorého zarmútili správy o smrti "priateľa a veľkého poľského politika" Lecha Kaczyńského, prezidenta Poľskej republiky.

Ten pri nešťastí zahynul spolu s manželkou Mariou a mnohými poprednými predstaviteľmi poľskej politiky, armády a kultúry. "Pracovali sme spolu v ťažkých časoch pre Poľsko v opozičnej Solidarite a neskôr v demokratickom Poľsku počas mojej vlády," spomína predseda EP vo vyhlásení.

Buzek tiež podľa vlastných slov "s veľkým žiaľom" myslí na všetkých ostatných ľudí na palube lietadla, ktoré sa zrútilo pri smolenskom letisku. "Ako predseda Európskeho parlamentu by som chcel v mene všetkých členov nášho parlamentu vyjadriť našu sústrasť a slová účasti rodinám osôb, ktoré tragicky zahynuli. Vyjadrujem našu podporu všetkým poľským občanom a poľským úradom," vyhlásil Buzek.

(sita)

Kto príde na pohreb

Americký prezident Barack Obama s manželkou Michelle

Ruský prezident Dmitrij Medvedev

Ruský premiér Vladimir Putin

Nemecká kancelárka Angela Merkelová

Nemecký prezident Horst Köhler

Francúzsky prezident Nicolas Sarkozy

Britský korunný princ Charles

Rakúsky prezident Heinz Fischer

Ukrajinský prezident Viktor Janukovyč

Ukrajinský exprezident Viktor Juščenko