HAAG. Dobitých na smrť, zastrelených alebo s podrezanými hrdlami - tak hádzali počas bosnianskej vojny do masových hrobov moslimských zajatcov. Vyhlásil to dnes pred haagskym súdom prvý svedok vypovedajúci v procese proti bývalému bosnianskosrbskému lídrovi Radovanovi Karadžičovi.
Karadžič pri výpovedi Ahmeta Zuliča, ktorý vykresľoval ohavné vojnové skutky bosnianskych Srbov, neprejavil žiadne citové pohnútky, informuje agentúra DPA. Pri svojom krížovom výsluchu pred Medzinárodným tribunálom pre vojnové zločiny v bývalej Juhoslávii (ICTY) sa Karadžič pokúsil spochybniť hodnovernosť moslimského svedka.
Obete si kopali vlastné hroby
Zulič začal výpoveď vykresľovaním úmrtia svojho svokra v roku 1992, keď bosnianski Srbi prepadli jeho dedinu obývanú moslimami. Ako povedal, nevládneho svokra upálili zaživa.
V jeho rozsiahlej písomnej výpovedi, ktorá bola už skôr doručená haagskemu súdu, informoval tento bývalý obyvateľ bosnianskosrbského zajateckého tábora o viacerých hrozných trestných činoch, za ktoré niesol zodpovednosť Karadžič ako vtedajší prezident bosnianskej Republiky Srbskej.
Zulič uviedol, že bol svedkom zabitia 20 moslimov v tábore, ktorí si pred smrťou museli vykopať vlastné hroby. On sám prežil len vďaka tomu, že Rusko intervenovalo u vedenia bosnianskych Srbov po tom, čo sa vo svete zverejnili fotografie napoly vyhladovaných moslimských zajatcov. Počas svojho päťmesačného zajatia ho brutálne bili, pričom utrpel zranenia hlavy a zlomeniny rebier. Okrem toho úplne vychudol.
Karadžiovi hrozí doživotie
Tento svedok vypovedal už aj v procese s bývalým srbským prezidentom Slobodanom Miloševičom, ktorý zomrel v marci 2006 vo vyšetrovacom väzení haagskeho tribunálu v Scheveningene.
Zulič má byť neskôr k dispozícii aj na krížový výsluch obžalovaného a pre sudcov vôbec.
Radovan Karadžič je obžalovaný z 11 prípadov genocídy, vojnových zločinov a zločinov proti ľudskosti v bosnianskej vojne v rokoch 1992-1995. K hlavnému bodu obžaloby patrí aj jeho údajná zodpovednosť za vyvraždenie asi 8000 moslimov v ochrannej zóne OSN v Srebrenici v júli 1995, ako aj 44-mesačné obliehanie Sarajeva, pri ktorom bolo zabitých takmer 11.000 civilistov, medzi nimi 1600 detí.
V prípade usvedčenia mu hrozí doživotný trest väzenia.
