Washington 3. mája (TASR) - Virgínia je prvým štátom americkej únie, ktorý sa prostredníctvom svojho guvernéra Marka R. Warnera ospravedlnil tisícom občanov, ktorých v rokoch 1924 až 1979 v tomto štáte bez ich súhlasu sterilizovali.
Vo Virgínii v rámci "očisty alebo sociálneho inžinierstva" sterilizovali 7450 osôb. V tridsiatich štátoch americkej únie sa stalo obeťou vynútenej sterilizácie vyše 60 tisíc ľudí.
Guvernér Warner sa ospravedlnil "za toto zahanbujúce hnutie" v čase, keď si Spojené štáty pripomínajú 75. výročie rozhodnutia Najvyššieho súdu v spore Bucková versus Bell. Najvyšší súd v roku 1927 rozhodol, že 18-ročnú slobodnú matku Carrie Buckovú, ktorá bola v opatere štátneho ústavu pre mentálne postihnutých, bolo možné sterilizovať, tak ako to navrhol riaditeľ tejto inštitúcie John Bell. Najvyšší súd svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že zdravie spoločnosti je prednejšie ako práva jednotlivcov. Carrie Buckovú na základe zákona platného vo Virgínii sterilizovali v roku 1924 a tento zákon sa po rozhodnutí Najvyššieho súdu stal vzorom aj pre ďalších 29 štátov únie. Zákon umožňoval sterilizovať mentálne choré osoby, ale aj alkoholikov a kriminálne živly.
Ospravedlnenie guvernéra Warnera je zachytené na tabuli pred vstupom do mesta Charlottesville a na slávnostnom odhalení tabule sa zúčastnilo aj niekoľko postihnutých Američanov. Osobný list s ospravedlnením poslali členovia zákonodarného zboru Virgínie hrdinovi z druhej svetovej vojny americkému vojakovi Raymondovi W.Hudlowi, ktorého ako 16-ročného sterilizovali, pretože ušiel z domu.
(spolupracovník TASR William Guard) vk juh
