Fidesz vyhral maďarské voľby, dostal však menej, než sa predpokladalo.
BUDAPEŠŤ. V prvom kole maďarských parlamentných volieb v nedeľu vysoko zvíťazil opozičný Fidesz expremiéra Viktora Orbána.
Podľa predbežných výsledkov získal doteraz opozičný Fidesz bývalého a budúceho premiéra Viktora Orbána necelých 53 percent hlasov.
Ako druhí skončili doteraz vládnuci socialisti s viac ako 19 percentami a ako tretí krajne pravicový Jobbik s 16 percentami.
Fidesz získal o niečo menej, než mu predpovedali predvolebné prieskumy, v ktorých mal okolo 60 percent.
Najväčším prekvapením volieb je úspech strany s názvom Politika môže byť iná, ktorá získal 7,5 percenta. Do parlamentu sa teda dostanú štyri strany, z toho dve doteraz mimoparlamentné.
Stredopravý Maďarský občiansky zväz-Fidesz si tak v prvom kole parlamentných volieb zabezpečil 206 kresiel z 386-členného parlamentu, čím ukončil osemročnú vládu socialistov.
Maďarská Celoštátna volebná komisia na svojej webovej stránke informovala, že Maďarská socialistická strana (MSZP) získala 28 mandátov, krajne pravicové hnutie Jobbik 26 kresiel.
Definitívne rozloženie síl v parlamente určí o dva týždne druhé kolo. V ňom sa bude hlasovať v 57 jednomandátových obvodoch, v ktorých v prvom kole žiadny kandidát nezískal nadpolovičnú väčšinu. Rozhodne aj o tom, či Fidesz získa v parlamente dvojtretinovú väčšinu a bude sám schopný meniť ústavné zákony.
Predseda Fideszu Orbán vo svojom prvom povolebnom vstúpení pozdravil Maďarov doma aj za hranicami. Voľby prirovnal k rokom 1956 a 1990, keď sa Maďari postavili komunizmu, zdvihli hlavy a „vyslovili súd nad jedným obdobím". Maďarsko chce podľa Orbána „prácu, poriadok a bezpečnosť".
„Čaká ma najťažšia úloha môjho života, je to úloha splniteľná, budem k tomu však potrebovať pomoc každého Maďara," skončil Orbán svoj prejav.
Komplikácie
Dlho to vyzeralo, že naši susedia budú mať za sebou najnudnejšie parlamentné voľby od roku 1990. Víťaz bol známy dopredu, tomu odpovedala aj predvolebná kampaň. V nedeľu večer sa však voľby skončili v chaose. Volebné miestnosti sa mali všade uzatvoriť o siedmej večer, vtedy sa malo pôvodne skončiť aj volebné moratórium.
Situáciu neočakávane skomplikovali jedno nezmyselné nariadenie, zlá organizácia a niekoľko tisíc ľudí, ktorí chceli voliť s volebným preukazom mimo miesto svojho trvalého bydliska.
V minulosti mohli ísť do ktorejkoľvek ľubovoľnej volebnej miestnosti v celej krajine, podľa nového zákona z roku 2007 však bol určený obmedzený počet volebných miestností, v ktorých sa dalo voliť aj s volebným preukazom. Do týchto potom prišiel až niekoľkonásobok obvyklého počtu voličov, na čo neboli pripravené. Pred niektorými z nich stáli do noci dlhé rady trpezlivo čakajúcich, až budú môcť odvoliť.
„Sme tu už štyri a pol hodiny," povedala SME skupina mladých v jednej škole na okraji Budapešti. Pred nimi ešte stálo najmenej sto ľudí, boli však odhodlaní vytrvať a nestrácali dobrú náladu. Trvali na tom, že je pre nich dôležité uplatniť si svoje volebné právo. Striedali sa v rade, aby si mohli odskočiť a občerstviť sa, dvakrát im niekto rozdával teplý čaj.
Celoštátna volebná komisia ešte pred siedmou rozhodla, že smú odvoliť všetci, čo k volebnej miestnosti dorazili do siedmej hodiny večer. Jeden člen volebného výboru sa mal postaviť na koniec radu, aby sa k nemu už nikto iný nemohol pripojiť, nariadila volebná komisia. Zároveň predĺžila volebné moratórium, najprv o hodinu a pol, neskôr ešte viac, pokým všetci dovolia.
Tým sa však odsunulo aj zverejňovanie prvých volebných výsledkov a vyjadrenia politikov k nim. Televízie namiesto obvyklých čiastkových volebných výsledkov vysielali zasadanie Celoštátnej volebnej komisie, ktorej členovia sa nemohli dohodnúť, dokedy ešte majú predlžovať volebné moratórium. Občas ich vo vysielaní vystriedal koncert kapely Bobana Markoviča.
Účasť prekvapila
Predpokladalo sa, že dopredu známemu výsledku bude zodpovedať aj nízka volebná účasť. Tá sa však nakoniec do pol šiestej v podvečer vyšplhala na 59 percent. To je len o 2,5 percenta menej, než pri voľbách v roku 2006, keď bol boj do poslednej chvíle nerozhodný a kampaň veľmi vyhranená, o päť percent nižšie číslo, než v roku 2002, keď po prehraných voľbách skončila prvá Orbánova vláda.
Nad apatiou nakoniec zvíťazila nespokojnosť voličov a ich túžba po zmene. Podľa prvých analýz sa najmä Fideszu podarilo mobilizovať svojich voličov.
Už pred voľbami sa začali objavovať v Maďarsku tradičné obavy, že budú zmanipulované. Šíril ich hlavne extrémistický Jobbik, ktorý do poslednej chvíle svojim prívržencom sľuboval, že voľby vyhrá a môže dokonca získať až 70 percent hlasov.
Keďže to bolo nereálne, musel si dopredu pripravovať vysvetlenie, prečo sa tak nestalo.
Vážne problémy pri hlasovaní neboli
V deň volieb sa objavila správa o možnom porušení zákona. V župe Szabolcs na východe krajiny mali do štyroch dedín zvážať voličov autobusmi, a organizátori akcie vraj dokonca kontrolovali, či hlasovali správne.
O zvláštnu taktiku sa pokúsilo Občianske hnutie, ktorému sa podarilo postaviť vlastnú kandidátku len v niektorých župách. Vydalo vyhlásenie, aby si jeho priaznivci hromadne vybavili volebný preukaz umožňujúci hlasovanie mimo miesta trvalého bydliska a šli hlasovať do týchto žúp.
Podľa Celoštátnej volebnej komisie však takáto výzva odporuje volebnému zákonu, možnosť hlasovať mimo bydlisko vraj nemôže slúžiť na „protiprávne ovplyvňovanie výsledkov volieb".
Viktor Orbán - z liberálneho revolucionára národniar
Viktor Orbán (46) bol premiérom Maďarska v rokoch 1998 až 2002 a za posledných 20 rokov je najvýraznejším a najúspešnejším maďarským politikom. Nie vždy však bol hrdým národovcom a stúpencom konzervatívnych hodnôt, ako ho Maďari poznajú dnes.
Orbán založil stranu Fidesz ako čerstvý absolvent práva v roku 1988 v tieni dožívajúceho komunistického zriadenia ako študentské hnutie proti komunizmu. Strana však vtedy mala úplne iné ideové základy ako dnes. Išlo o liberálne študentské hnutie, ktoré presadzovalo rozširovanie slobody a tolerancie, a podobnými názormi sa vtedy prezentoval aj samotný Orbán.
Do povedomia verejnosti sa Orbán dostal v roku 1989 na pohrebe maďarského reformného politika Imrého Nagya, kde sa vyslovil za slobodné voľby a za odchod sovietskych vojsk z krajiny. V prvých slobodných voľbách, ktoré sa konali v roku 1990, získal Fidesz 21 parlamentných kresiel, Orbán sa stal predsedom parlamentného klubu strany, v roku 1993 sa stal aj predsedom strany.
Krátko po voľbách v roku 1994, v ktorých Fidesz získal len sedem percent hlasov, Orbán rozhodol o úplnej zmene politiky strany. Od tej doby ho domáca aj svetová verejnosť pozná najmä ako hrdého národovca a zástancu tradičných hodnôt. Zhruba v rovnakom čase začína častejšie hovoriť aj o záujmoch zahraničných Maďarov, prípadne o tom, že sa chce stať premiérom 15 miliónov Maďarov, teda aj tých, čo žijú za hranicami, čím dráždi politikov z okolitých krajín, predovšetkým Slovenska.
Premiérom Maďarska sa Orbán stal po volebnom víťazstve Fideszu v parlamentných voľbách v roku 1998. V tom čase už medzi hlavné Orbánove témy patrili ochrana Maďarov, ich jazyka a kultúry. Asi najkontroverznejším krokom počas jeho pôsobenia vo funkcii premiéra bolo prijatie takzvaného Krajanského zákona, ktorý priznáva Maďarom žijúcim za hranicami krajiny v mnohých otázkach rovnaké práva ako maďarským občanom.
Socialistická opozícia vtedy Orbána varovala, že zákon zbytočne rozvíri vášne vo vzťahoch so susednými krajinami, čo sa aj stalo. Napriek tomu však Orbán-premiér mal s vládami okolitých krajín vrátane tej slovenskej, ktorej premiérom bol v tom čase Mikuláš Dzurinda, pomerne dobré vzťahy, na rozdiel od súčasnosti, keď sú vzťahy medzi maďarskou a slovenskou vládou poznačené viacerými spormi a konfliktmi.
V opozícii, do ktorej sa dostal po volebnej porážke v roku 2002, Orbán hýril aktivitou, zvolával masové demonštrácie a každú chvíľu vyzýval svojich nasledovníkov na premiérskom poste na odchod. Na krátky čas sa Orbán stiahol zo straníckych štruktúr a venoval sa zakladaniu takzvaných občianskych klubov, ktoré však neskôr priviedol do košiara svojej strany.
Už dlhé mesiace pred voľbami 2010 bolo zrejmé, že Orbán sa vráti na premiérsku stoličku, a jedinou otázkou, ktorú riešili maďarskí politológovia, bolo to, či sa Fideszu vo voľbách podarí získať dvojtretinovú väčšinu v parlamente a bude tak môcť bez dohody s ostatnými stranami meniť maďarskú
Budúci maďarský premiér je ženatý s právničkou Anikó Lévaiovou, s ktorou majú päť detí. Vo voľnom čase si rád zahrá futbal.
(sita)
Čo píšu svetové média o Orbánovom víťazstve
BERLÍN. Pod názvom Maďari hlasovali za zmenu informuje o výsledkoch nedeľňajšieho prvého kola parlamentných volieb v MR webový portál prvého verejnoprávneho programu nemeckej televízie ARD, ktorý upozorňuje, že konzervatívci získali absolútnu väčšinu, pravicoví radikáli sa stali treťou najsilnejšou silou krajiny a socialistov voliči potrestali. Budúceho premiéra krajiny Viktora Orbána čaká však podobne ako jeho predchodcov predovšetkým šetrenie, informuje spravodajca ARD.
Podľa jeho názoru ide o bezpríkladnú porážku Maďarskej socialistickej strany (MSZP), ktorej poslancom bude v opozičných laviciach parlamentu asistovať takmer rovnaký počet poslancov za krajne pravicovú Hnutie za lepšie Maďarsko-Jobbik.
Práve "sila pravicových radikálov spôsobuje starosti mnohým Maďarom," uvádza sa v materiáli ARD, ktorý pripomína ich nenávistné prejavy voči Rómom, agresívne heslá namierené proti minoritám a militantné vystupovanie.
Fidesz má na šance na dvojtretinovú väčšinu
O posune Maďarska doprava informuje v reakcii na výsledky volieb agentúra Reuters, ktorá pripomína, že umožnia návrat Viktora Orbána do kresla premiéra po ôsmich rokoch. Aj Reuters upozorňuje na iba tesnú porážku Jobbiku od socialistov, ktorých voliči potrestali a konštatuje, že víťazi z Maďarského občianskeho zväzu-Fidesz majú dobré šance siahnuť v druhom kole volieb, v ktorom sa rozhodne ešte o 121 mandátoch, na zisk dvojtretinovej väčšiny v parlamente.
Očakávania obyvateľstva a investorov, s ktorými sa budú musieť vyrovnať víťazi, sú mimoriadne. Požadujú rýchlo konať, aby sa krajina, ktorá bola blízko finančného kolapsu, opäť postavila na nohy. Ekonómovia sú presvedčení, že Viktor Orbán bude musieť realizovať hlboké reformy, aby zmenšil verejnú správu a zefektívnil zdravotnícku starostlivosť i systém vzdelávania, konštatuje Reuters.
Zisk Jobbiku môže len uškodiť
Posun Maďarska doprava predpovedali všetky prieskumy verejnej mienky. Charizmatický Orbán oslovil svojimi populistickými predvolebnými sľubmi mnohých občanov. Konzervatívny politik prisľúbil pred voľbami oživenie ekonomiky, urobenie poriadku v zdravotníctve a garantovanie verejnej bezpečnosti. Za týmto cieľom by malo dôjsť k zníženiu daní a v priebehu desaťročia k vytvoreniu milióna nových pracovných príležitostí, informovala okrem iného agentúra AFP.
Mienkotvorný americký denník The New York Times v reakcii na výsledky volieb napísal, že volebný zisk pravicových radikálov z Jobbiku môže poškodiť medzinárodný kredit Maďarska. Pripomenul, že práve táto strana dosiahla najlepší výsledok od pádu komunizmu v roku 1989 spomedzi všetkých podobne orientovaných politických subjektov a že jej prejavy môžu ohroziť nielen kredit krajiny na medzinárodnej scéne, ale aj hospodársku obnovu Maďarska.
Rastúca popularita Hnutia za lepšie Maďarsko-Jobbik podľa periodika ilustruje, ako prispela hospodárska kríza k protimenšinovým vášňam v regiónoch, kde ľudia hľadajú vinníkov, píše s odvolaním sa na renomovaných analytikov The New York Times, ktorý pripomína, že samotný Jobbik popiera, že by bol rasistickou stranou a tvrdí, že vyjadruje iba myšlienky mnohých Maďarov.
Možné reformy
Maďarsko v súlade s očakávaním zamierilo zdrvujúcim víťazstvom Fideszu doprava, konštatuje španielska agentúra EFE, ktorá pripomína, že socialisti sťaby vládnuca sila dostali krajinu do hospodárskej a spoločenskej krízy.
Ak by Fidesz získal dvojtretinovú väčšinu v parlamente, s takýmto mandátom by konzervatívci mohli schváliť úpravu ústavy, schváliť reformy, napríklad aj o zmene súčasného volebného zákona alebo znížení počtu poslancov, konštatuje EFE a dodáva, že na politickej mape Maďarska priniesli terajšie voľby najväčšie zmeny od pádu komunizmu. Pripomína však aj výsledky hospodárskej politiky kabinetu premiéra Gordona Bajnaiho a poukazuje na názor mnohých maďarských analytikov, podľa ktorých ani Viktor Orbán a jeho vláda nebudú môcť opustiť cestu reštriktívnych opatrení.
TASR
FOTO SME - TIBOR SOMOGYI
