Komorowski mal vyhrať jesenné prezidentské voľby. Dočasným prezidentom ho urobilo letecké nešťastie skôr. Hľadanie novej elity, ktorá nahradí tú, ktorá zomrela, však potrvá veľmi dlho. Štátny smútok potrvá týždeň.
BRATISLAVA. Horšiu tragédiu Poľsko vo svojej novodobej histórii nezažilo. V jednom lietadle v sobotu ráno prišlo o prezidenta, guvernéra Národnej banky či šéfa Ústavu pamäti národa a mnoho ďalších osobností vrátane poslancov, senátorov, generálov a predstaviteľov cirkvi .
Medzi mŕtvymi je celkom 88 predstaviteľov elity poľského národa. V lietadle, ktoré havarovalo pri ruskom Smolensku, zomrelo takmer kompletné vedenie poľskej armády - od náčelníka generálneho štábu až po veliteľov pozemných, námorných a leteckých vojsk.
Poľsko doplatilo na to, že nemá pravidlá na lety najvyšších predstaviteľov. "Je to poučenie, ktoré sa nesmie opakovať," povedal pre Gazetu Wyborczu poľský odborník na letectvo Grzegorz Holdanowskicz.
Kaczynski bol kontroverzný politik, ale dobrý človek, hovorí poľský veľvyslanec na Slovensku Andrzej Krawczyk.
Bývalá veľvyslankyňa v Poľsku Magda Vášáryová stratila v lietadle priateľov.
Poľsko smúti (fotografie)
Nešťastie pocítila aj poľská ekonomika. Zomrel guvernér jej národnej banky.
Walesa: Zomrela elita
"Zomrela elita Poľska," povedala poľskému denníku legenda poľského disentu a bývalý poľský prezident Lech Walesa, "jej náhradu budeme veľmi dlho hľadať."
Podľa Walesu je to druhé nešťastie po Katyni, kde zomrelo vyše 20-tisíc poľských elitných dôstojníkov. Vyvraždili ich v roku 1940 vojaci sovietskej armády.
Pripomeňte si, čo urobili Sovieti Poliakom v Katyni
Prezidentských právomocí sa už ujal maršálek Sejmu, dolnej komory poľského parlamentu Bronislaw Komorowski. Práve on sa pritom mal stať prezidentom v naplánovaných jesenných prezidentských voľbách, kde sa mal postaviť Lechovi Kaczyńskému, ktorý v posledných rokoch strácal na popularite.
V lietadle letel sedel aj prezidentský kandidát ľavice Jerzy Szmajdziński. "Budú to veľmi smutné voľby," zaznieva v Poľsku.
Poliakov čakajú predčasné voľby
Letecké nešťastie pôvodné plány zmenilo. Podľa ústavy sa čoskoro vypíšu prezidentské voľby. Mali by prebehnúť do dva a pol mesiaca. Očakáva sa, že Komorowski, ktorý má aristokratický pôvod a nedávno vyhral stranícke primárky vládnej Občianskej platformy nad ministrom zahraničia Radoslawom Sikorskim v nich bude kandidovať.
Otázne je, koho nasadí prezidentská strana Právo a spravodlivosť, ktorú vedie dvojča zosnulého prezidenta a bývalý premiér Jaroslaw Kaczyński.
U našich severných susedov sa tiež zrušili všetky športové podujatia. Namiesto zápasov prvej futbalovej ligy bude celá krajina smútiť. Štátny smútok už vyhlásil dočasný prezident Komorowski na celý týždeň.
Poľský analytik: Po ľudskej tragédii príde politické zemetrasenie
Poľský analytik bruselského Centra pre štúdium európskych politík (CEPS) Piotr Maciej Kaczynski pre SME povedal, že Poľsko zažije najväčšie politické zemetrasenie od jeho vzniku a je chvíľou pravdy pre lídrov, ktorí zostali nažive. Dôsledky je veľmi ťažké predpovedať.
Čo znamená táto tragédia pre Poľsko a Poliakov?
„Toto je najväčšie politické zemetrasenie v celej histórii Poľska. Nič podobné sa predtým nestalo, ani počas druhej svetovej vojny. Samozrejme, sú tu mnohé podobnosti s masakrom v Katyni, kde tajná služba vyvraždila celú poľskú intelektuálnu triedu. Ale toto je tragédia bez politického motívu, ktorá spôsobí zemetrasenie na politickej scéne. V minulosti sme už stratili prezidenta Poľska, zavraždili ho v roku 1922, aj poľský premiér bol obeťou katastrofy v 40. rokoch. Nie je to teda prvýkrát, čo Poľsko stráca svojich lídrov. Ale toto nie je iba o smrti prezidenta Lecha Kaczynského, ale aj o tretine poľskej politickej triedy, ktorá zahynula spolu s ním. Zomrel aj predseda poľskej národnej banky, poľský ombudsman, 15 poslancov parlamentu, traja senátori, bývalý exilový prezident Ryszard Kaczorowski a mnoho ďalších. Dvaja kandidáti na prezidenta zomreli - Kaczyński a Jerzy Szmajdziński. Je to osobná, ale aj politická tragédia pre Jaroslawa Kaczyńského, dvojča zosnulého prezidenta. Je to obrovská ľudská tragédia a od pondelka to bude politické zemetrasenie. Nezistíme, aké presne budú dôsledky, až kým trochu neopadnú emócie a nezačnú vystupovať kľúčoví hráči, ktorí zostali nažive."
Aké dôsledky to môže mať na poľskej politickej scéne?
„Okamžité dôsledky sú, že voľby naplánované na október sa budú musieť posunúť najneskôr na jún, najskôr na máj, čiže veľmi skoro. Nevieme, čo sa stane s kandidátmi, dvaja z top piatich kandidátov zomreli, prezident Kaczyński a Szmajdziński, kandidát ľavice. Nevieme, či strany nominujú kandidátov a kto to bude. Je možné, že bude jednomyseľná podpora pre predsedu Sejmu Bronislawa Komorowského, ktorý sa stal zastupujúcim prezidentom. Bude to mať traumatický účinok na celú spoločnosť a kampaň a môže to úplne zmeniť politickú scénu. Je to aj chvíľa pravdy pre lídrov, ktorí zostali, hlavne pre premiéra Donalda Tuska a najmä Bronislawa Komorowského, ktorý prebral povinnosti prezidenta. Je prezidentským kandidátom, ale aj zastupujúcim prezidentom."
Ako reagujú Poliaci?
„Nie som v Poľsku, ale podľa poľských médií sa ľudia zjednotili a modlia sa. Nie je žiadny priestor na politické vyhlásenia alebo stranícku politiku. Je to ľudská tragédia, ľudia sa zjednotili a sú rovnako pohnutí. Neberú to ako politickú udalosť, je to v prvom rade ľudská katastrofa. Je čas na kondolencie a čas na rozmýšľanie. To sa deje aj vo verejnej diskusii. Snažia sa v hlbokom zármutku verejnosti zodpovedať otázky, ako sa to mohlo stať. Bolo to lietadlom alebo letiskom, bolo tam priveľa ľudí, ako to, že toľko významných osôb letelo jedným lietadlom, bola to ľudská alebo technická chyba? Všetky tieto otázky sa preberajú."
Môže to nejako ovplyvniť vzťahy s Ruskom?
„Dúfam, že to nepoškodí vzťahy Poľska s Ruskom. Musíme počkať na správy, čo sa naozaj stalo. Tak, ako to chápem teraz, nešlo o politickú udalosť, ktorú niekto naplánoval. Nebol to teroristický útok, nikto neurobil žiadnu úmyselnú chybu, žiadna krajina za to nemôže a dúfam, že spolupráca zodpovedných orgánov v Rusku a Poľsku bude čo najlepšia, aby sa všetko vyšetrilo."
Ela Rybárová
Bronislaw Komorowski
Narodil sa 4. júna 1952 v mestečku Oborniki Ślonskie neďaleko Wroclawi v rodine s tradíciami vidieckej šľachty. Rod, ku ktorému patrili jeho predkovia, ovládal 200 rokov žywiecku oblasť, ktorá sa nachádza na juhu
Polska pri hraniciach so SLovenskom a Českom.
Absolvoval históriu na Varšavskej univerzite. V roku 1976 pomáhal robotníkom prenasledovaných po protestoch proti drastickému zvýšeniu cien potravín v Radome a v závode Ursus. Koncom 70. rokov
spolupracoval s Výborom na obranu robotníkov, Hnutím na obranu práv človeka a občana, pracoval pre nezávislé odborové hnutie Solidarita. Niekoľkokrát ho zatkli a počas výnimočného stavu v roku 1981 ho internovali.
V rokoch 1981 až 1989 prednášal históriu v cirkevnom seminári Niepokalanów.
V rokoch 1990 až 1993 bol námestníkom ministra obrany vo vládach Tadeusza Mazowieckého, Jana Krzysztofa Bieleckého a Hanny Suchockej. Od roku 1991 je poslancom Sejmu (dolná komora poľského parlamentu).
V rokoch 2000 až 2001 bol ministrom obrany vo vláde Jerzyho Buzeka, v období 2005 až 2007 bol podpredsedom Sejmu a maršálkom (predsedom) Sejmu je od novembra 2007.
Od roku 2001 je členom liberálnej Občanskej platformy.
Tento rok v marci sa stal vo vnútrostraníckych primárkach strany kandidátom na prezidenta vo voľbách, ktoré sa mali pôvodne konať na jeseň. Vzhľadom na sobotňajšiu tragickú smrť prezidenta Lecha Kaczyńského, ktorý mal byť vo voľbách jeho hlavným rivalom, sa prezidentské voľby budú konať skôr. Vo vnútrostraníckych primárkach porazil ministra zahraničia Radoslawa Sikorského.
Po smrti prezidenta Kaczyńského prevzal podľa ústavy jeho povinnosti.
Je ženatý, s manželkou Annou majú tri dcéry a dvoch synov. K jeho záľubám patrí turistika a jachting.
(čtk)
FOTO - TASR/AP
