BRATISLAVA. BUDAPEŠŤ. Otázkou už dávno nie je, kto maďarské voľby vyhrá. Ak sa nestane zázrak, bude to národniarsko-populistický Fidesz Viktora Orbána. Nikto dnes u susedov vážne nepochybuje ani o tom, že sám získa nadpolovičnú väčšinu poslaneckých kresiel a bude zostavovať vládu bez koaličného partnera. Ostáva len niekoľko vedľajších otázok: či Fidesz získa dvojtretinovú väčšinu umožňujúcu mu meniť ústavné zákony, koľko strán sa dostane do parlamentu, aký silný bude extrémistický Jobbik a či dostane viac hlasov ako doteraz vládnuci socialisti.
Fideszu na získaní dvojtretinovej väčšiny veľmi záleží. Chce sa vyhnúť tomu, aby bol v parlamente odkázaný na iných, najmä na extrémistický Jobbik. Na záverečnom predvolebnom mítingu Fideszu vo štvrtok sa Orbán venoval najmä presviedčaniu voličov, že Fidesz nebude môcť zachrániť Maďarsko a presadiť potrebné zmeny, ak nezíska obrovskú väčšinu. Varoval voličov pred tým, aby zo svojich dvoch hlasov v prvom kole dali jeden Fideszu a druhý Jobbiku.
Malé strany, malé šance Dvojtretinový sen Fideszu bude tým menej pravdepodobný, čím viac strán sa dostane do parlamentu. Istý postup majú tri – okrem Fideszu Jobbik a socialisti. Miernu šancu dostať sa do parlamentu majú dve ďalšie, ktorých podpora sa však podľa prieskumov pohybuje pod piatimi percentami: ľavicové hnutie Politika môže byť iná a Maďarské demokratické fórum, ktorého volebným lídrom je známy reformátor Lajos Bokros.
Čo chystá Orbán zúžiť počet ministrov, poslancov parlamentu i samospráv, podporu domáceho podnikania, zabrániť predaju poľnohospodárskej pôdy cudzincom, položiť vzťahy so susedmi na „nové základy“, vzťahy so Slovenskom na základe „vzájomnej úcty“, dvojaké občianstvo pre Maďarov v susedných štátoch.
Podpora Jobbiku v rôznych agentúrach najviac kolíše. V marci a apríli sa pohybovala medzi ôsmimi až 17 percentami rozhodnutých voličov. Posledné prieskumy naznačujú, že rast podpory sa zastavil a dokonca klesá. Pri Jobbiku však môže platiť syndróm skrývajúceho sa voliča, nie každý podporu extrémistom otvorene prizná.
S blížiacim sa vytvorením vlády začali z Fideszu unikať správy o konkrétnych plánoch Orbána. Ak by získal dvojtretinovú väčšinu, zaviedol by rýchle reformy verejnej správy. Mal by zostaviť najmenšiu vládu od roku 1990, len s 8 až 9 ministerstvami, s výraznou koncentráciu moci v rukách premiéra.
Spravodlivosť a časť kompetencií ministerstva vnútra by prešli pod úrad vlády, ďalšie ministerstvo by riadilo sociálne veci, zdravotníctvo, školstvo aj kultúru. Do jedného rezortu by zjednotili ministerstvo financií a hospodárstva. Podľa servera index.hu plánuje Fidesz znížiť o polovicu počet poslancov miestnych samospráv.
Kto bude ministrom Orbán zatiaľ verejne pomenoval jediného člena budúcej vlády. Ministrom zahraničia sa stane János Martonyi, ktorý tento post zastával aj v Orbánovej vláde v rokoch 1998 až 2002. Počíta sa medzi umiernených politikov Fideszu, zástancov euroatlantickej a visegrádskej spolupráce.
Orbánovi sa jeho sľuby vymstia, predpovedá Peter Morvay.
Hovorí sa o návrate viacerých bývalých Orbánových ministrov. Rezort financií a ekonomiky by mal dostať exminister hospodárstva György Matolcsy, zástanca hospodárskeho protekcionizmu a oživenia ekonomiky cez podporu spotreby. Ministrom vnútra a národnej bezpečnosti by sa mal stať exminister vnútra Sándor Pintér, čeliaci podozreniam z kontaktov s mafiou.
Ako fungujú voľby?
Napriek tomu, že ide o malú, pomerne homogénnu krajinu s jednokomorovým parlamentom, maďarský volebný systém patrí k najkomplikovanejším v Európe. Medzi najvyššie určite patrí aj počet poslancov v pomere k počtu obyvateľov.
1.Je kombináciou pomerného a väčšinového systému.
V prvom kole má každý volič dva hlasy. Jeden odovzdá podľa pomerného systému na územnú kandidátku niektorej politickej strany. Týchto územných volebných obvodov je 20, 19 žúp a hlavné mesto Budapešť.
Druhý hlas volič odovzdá podľa väčšinového systému na kandidáta v niektorom z jednomandátových volebných obvodov.
2. Druhé kolo
V druhom kole sa hlasuje už len v tých jednomandátových obvodoch, v ktorých v prvom kole žiadny kandidát nezískal viac ako 50 percent hlasov. Z prvého kola do druhého postúpia traja kandidáti s najvyšším poč-tom hlasov.
3. Rozloženie maďarského parlamentu
Jednokomorový maďarský parlament má 386 poslancov. 176 z nich sa volí v jednomandátových obvodoch.
Podľa hlasov odovzdaných na územných straníckych kandidátkach sa rozdelí 152 mandátov.
O zvyšných 58 mandátoch sa priamo nehlasuje. Rozdelia sa medzi celoštátne kandidátky strán po zložitom prepočítavaní nevyužitých hlasov. Napríklad hlasov, ktoré v jednomandátových obvodoch odovzdali straníckym kandidátom, čo tam nezískali mandát. Celoštátna listina sa volá aj kompenzačná. Výhodná je najmä pre malé strany, ktorých nijaký kandidát neuspel v jednomandátovom obvode, celoštátne však dostali viac ako päť percent hlasov.
Peter Morvay
