PRAHA.
Napríklad denníku Lidové noviny neušlo, že stoličky, na ktorých prezidenti Barack Obama a Dmitrij Medvedev sedeli pri podpise dohody, neboli totožné. Stolička ruského prezidenta, ktorý je vysoký len 162 centimetrov, mala na nožičkách malé nadstavce. Rovnaký denník zaznamenal aj polemiku, či Praha bola skutočným hostiteľom, alebo poslúžila USA a Rusku len ako sluha.
K názoru, že Česi poslúžili svetovým politikom len ako čašníci, sa priklonil aj bývalý šéf českej diplomacie, dnes predseda TOP 09 Karel Schwarzenberg. Opačný názor na stránkach Lidových novín tlmočil predseda ČSSD Jiří Paroubek, podľa ktorého je to pre Prahu vynikajúce promotion, navyše iba za 50 miliónov Kč (asi dva milióny eur).
Podľa komentátora denníka Právo Jiřího Hanáka bolo informácií o summite a prezidentoch až príliš, vrátane takých nepodstatných, že lietadlo sa už blíži, že červený koberec ešte nerozvinuli alebo že prezident už nastupuje. Čechov by malo zaujímať skôr to, čo bude po podpise zmluvy nasledovať, ako sa to odrazí na vzťahoch Ruska a USA a či sa obaja prezidenti aspoň šepotom dohodli na postupe proti Iránu.
Najväčší český denník Mladá fronta dnes (MFD) na margo podpísanej zmluvy konštatoval, že problémy môžu nastať pri jej ratifikácii. V americkom Senáte bude Obama potrebovať dve tretiny hlasov, teda 67 senátorov. V Senáte však proprezidentskí demokrati majú len 59 kresiel.
Dohodu s Ruskom síce podporujú aj niektorí republikáni, môžu však otáľať z vnútropolitických dôvodov: v USA budú v novembri voľby do Kongresu, pred ktorými republikáni nechcú demokratom pomáhať. A ratifikovanú pražskú dohodu by Obamova strana prezentovala ako úspech.
Republikáni môžu spojiť ratifikáciu aj s iným i kontroverznejšími bezpečnostnými témami. Inými slovami, Američanom môže schvaľovanie pražskej dohody trvať aj roky, čo nie je neobvyklé. A nič nepomôže, ak dokument doputuje do Senátu už na jar, konštatovala MFD.
Lidové noviny (LN) rozoberajú aj samotnú odzbrojovaciu dohodu o redukcii jadrových hlavíc a ich nosičov, a konštatujú, že dohoda kúzli s číslami. Dohoda z Prahy stanovuje, že USA a Rusko si ponechajú maximálne 1550 jadrových hlavíc, čo je o 30 percent menej než stanovovala doterajšia dohoda. Nové limity sa však týkajú iba rozmiestnených jadrových striel, teda zbraní v pohotovosti.
Čisto teoreticky teda stačí, aby obe krajiny časť striel stiahli do skladov, a tým sa vyhnú ich faktickej likvidácii, poznamenal denník.
Dohoda podľa LN stanovuje, že na každej strane zostane v pohotovosti maximálne 700 nosičov striel. Definovanie jednotlivých druhov výzbroje je údajne problematické, pretože medzikontinentálna raketa sa počíta ako jeden nosič, rovnako ako jeden ťažký bombardér a to napriek tomu, že takéto lietadlo môže mať na palube až 20 hlavíc.
