Počas druhej misie v Prahe chcel americký prezident ukázať krajinám „novej Európy“, že na ne nezabudol a stále sú pre Ameriku prioritou. Robert Fico potvrdil, že Slovensko obavy nemá.
PRAHA. Americký prezident Barack Obama si po podpise zmluvy a slávnostnom obede v hoteli Hilton odpočinul len krátko. Večer ho totiž čakala druhá časť jeho pražskej misie – večera s jedenástimi štátnikmi krajín východnej a strednej Európy, ktoré kedysi patrili do komunistického bloku, no dnes sú súčasťou NATO.
Po roku, odkedy sa demokratický prezident ujal funkcie, sa totiž viaceré z týchto krajín boja, že Američania natoľko chcú zlepšiť vzťahy s Ruskom, až sú ochotní stiahnuť ochrannú ruku z nášho regiónu.
Slovensko sa neobáva
Americký prezident mal vo štvrtok povedať, že obavy sú neopodstatnené. „Prezident Obama preto pozval našich susedov, aby ich presvedčil, že to nie je žiadny signál, že by Amerika na túto časť sveta zabúdala,“ povedal včera hostiteľ Václav Klaus, ktorý prišiel na večeru za Česko aj s premiérom Janom Fischerom ako posledný.
S Obamom si k večeri sadol aj slovenský premiér Robert Fico. Dorazil medzi poslednými. Obama ho privítal a obaja štátnici si niečo pošepkali. „Prehodili sme pár slov o zdravotníckej reforme Spojených štátov a voľbách na Slovensku,“ ozrejmil neskôr premiér.
Na rozdiel napríklad od niektorých politikov v Česku sa Fico v minulosti nevyjadroval, že sa bojí menšieho vplyvu Američanov v regióne. Potvrdil to aj včera. „Poznáte náš názor, Slovensko sa tohto neobáva,“ povedal novinárom. Na večeri sa podľa neho diskutovalo najmä o Afganistane, Iráne či vzťahoch s Rusmi a o energetickej bezpečnosti.
Mnohí Východoeurópania sa začali obávať ústupu Spojených štátov z tohto regiónu najmä po tom, ako minulý rok Obama zastavil Bushov plán vybudovania radaru v Česku a základne v Poľsku. Významné osobnosti regiónu ako Václav Havel či slovenský exprezident Michal Kováč ešte predtým poslali americkému prezidentovi list. Naopak, Robert Fico v minulosti „chápal ruské obavy“ a radar napriek odlišnému názoru slovenskej diplomacie ostro kritizoval.
Ešte pred večerou Obama povedal, že má „veľkú náklonnosť a obdiv“ k českému národu. Spomenul aj početnú českú komunitu, ktorá žije v jeho domovskom Chicagu.
Región bez problémov
„Je to gesto, ktoré ho nestojí veľa a určite pomôže,“ komentoval zorganizovanie večere český analytik z Asociácie medzinárodných vzťahov Jiří Skoupý. Ešte minulú jeseň bol na podobnej misii v Česku a Poľsku aj americký viceprezident Joe Biden. Podľa Skoupého sú obavy kritikov neopodstatnené. „Stále sme v Európskej únii aj v NATO. Američania nás vidia ako bezproblémový región,“ hovorí. „Keď tu mali stavať radar, veľká časť ľudí bola proti a teraz sme urazení,“ dodáva analytik.
Zvyšujúci sa vplyv Ruska na náš región vidí iba v energetickej sfére. „S tým však Američania veľa nezmôžu, to je skôr parketa Európskej únie,“ hovorí. Práve z Bruselu sa však počas včerajšieho summitu ozývali nespokojné hlasy.
Urazení lídri únie
Niektorí diplomati vyjadrili nespokojnosť, že americký prezident nepozval na summit nikoho z lídrov Európskej únie.„V čase, keď únia bojuje s tým, aby si vytvorila svoju zahraničnú politiku, aby mala viac vplyvu na svetové dianie, je to prehra pre Brusel aj pre krajiny, ktoré sa na večeri zúčastnili,“ povedal podľa portálu Euobserver líder liberálov v europarlamente a bývalý belgický premiér Guy Verhofstadt.
Barack Obama vraj nehovorí dostatočne s Bruselom a nenašiel si ešte cestu k novým lídrom únie. Prednedávnom neprišiel na spoločný summit Spojených štátov a Európskej únie do Madridu. „Určite to Bruselu môže prekážať. Týmto krajinám však nemá Európska únia vojensky čo ponúknuť, a tak sa obracajú na Washington,“ myslí si Skoupý.
USA si držia Fica viac od tela ako Dzurindu
Dzurinda sa s americkým prezidentom stretával častejšie ako jeho nástupca.
BRATISLAVA. „Chlieb lacnejší na Slovensku kvôli tomu nebude,“ povedal po zvolení Baracka Obamu za prezidenta premiér Robert Fico. Teraz, na sklonku volebného obdobia, sa s americkým prezidentom prvýkrát stretol. Nie však bilaterálne, teda vo dvojici, ale na skupinovej akcii viacerých premiérov.
Dvojstranná schôdzka s Obamom či jeho predchodcom Georegeom Bushom sa nekonala napriek tomu, že sa naša diplomacia pokúšala návštevu Bieleho domu pre premiéra vybaviť. Cestu si mohol skomplikovať premiér aj sám niektorými výrokmi, napríklad, že vojna v Iraku je motivovaná len záujmom o ropu.
Bývalý veľvyslanec v USA Martin Bútora hovorí, že vzťahy Fica a americkej administratívy do istej miery limituje úbytok agendy – teda fakt, že už sme v NATO a Američania nám už aj zrušili vízovú povinnosť.
Ďalším limitom by mohla byť aj účasť SNS vo vláde. K Slotovej strane majú v USA kritický postoj a aj jej šéf sa o Američanoch vyjadruje nevyberavo. V roku 2007 napríklad USA nazval diktátorom a likvidátorom národov. Fico výrok neodsúdil.
Sám Fico sa kontaktom s USA nevyhýbal. Pred voľbami v roku 2002 bol ako opozičný politik vo Washingtone a prijali ho viacerí významní politici a úradníci.
Politiku Mikuláša Dzurindu administratíva Obamovho predchodcu Georgea Busha akceptovala viac. V júni 1999 sa Dzurinda stretol s Bushom prvýkrát. Nešlo ešte o prijatie, ale o stretnutie v rámci slávnostnej večere.
Bush oficiálne Dzurindu prijal 8. júna 2001 a hovorili hlavne o našom vstupe do NATO. Slovenský premiér bol vtedy na štvordňovej návšteve v USA a stretol sa s viceprezidentom Dickom Cheneyom i bývalým prezidentom Billom Clintonom.
Vyvrcholením vzťahov Dzurindovej vlády a Bushovej administratívy bola návšteva amerického prezidenta v Bratislave v roku 2005. Jej najsilnejším momentom bolo okrem summitu s ruským prezidentom Vladimirom Putinom vystúpenie pred tisíckami ľudí na Hviezdoslavovom námestí. Prezident USA vtedy Slovensko pochválil za reformy a demokraciu. Bush potom prijal Dzurindu vo Washingtone tri mesiace pred našimi parlamentnými voľbami – v marci 2006.
Miroslav Kern
Kto večeral s Obamom
Česko: prezident Václav Klaus, premiér Jan Fischer
Bulharsko: premiér Bojko Borisov
Estónsko: prezident Toomas Hendrik Ilves
Chorvátsko: premiérka Jadranka Kosorová
Litva: premiér Andrius Kubilius
Lotyšsko: prezident Valdis Zatlers
Maďarsko: premiér Gordon Bajnai
Poľsko: premiér Donald Tusk
Rumunsko: prezident Traian Basescu
Slovensko: premiér Robert Fico
Slovinsko: premiér Borut Pahor
