Novou revolúciou chce stredoázijská krajina zachrániť tú starú. Napriek sľubom ju totiž stále trápia chudoba a korupcia.
Pôvodnú správu tlačových agentúr sme o 22:51 nahradili autorským článkom SME
BIŠKEK, BRATISLAVA. Tak sa začína revolúcia v strednej Ázii. „Bolo to nikdy sa nekončiace okrádanie. Každý deň zvyšovali ceny plynu, vody a nakoniec do nás strieľali,“ povedal agentúre Reuters jeden z kirgizských demonštrantov Alioglu Samedov, právnik na dôchodku.
Nová vláda, ktorá hovorí o demokracii, ale aj desiatky mŕtvych, rabovanie a horiace vládne budovy. Zmena režimu malej chudobnej postsovietskej republiky je takmer dokonaná. Novej kirgizskej vláde chýba už len medzinárodné uznanie. Včera od neho nemala ďaleko.
Čakanie na prezidenta „Môžete to nazvať revolúciou alebo ľudovou vzburou. Akokoľvek, takto sa snažíme povedať, že chceme spravodlivosť a demokraciu,“ povedala novinárom šéfka dočasnej vlády Roza Otunbajevová. Jej vláda už vo štvrtok kontrolovala políciu, armádu aj štátnu televíziu. Chýbala len rezignácia prezidenta Kurmanbeka Bakijeva.
Podľa nepotvrdených správ Bakijev včera odmietol odstúpiť, sám však priznal, že opozícia kontroluje silové zložky. Otunbajevová chce o jeho odstúpení rokovať. „Jeho práca sa tu skončila. Ľudia, ktorých zabili, sú obeťami jeho režimu,“ vyhlásila nová líderka. Pri konfliktoch s políciou zomrelo vyše 70 ľudí, tisícka ďalších skončila v nemocniciach.
OSN chce v Kirgizsku Kubiša Bakijeva vyniesla k moci v roku 2005 tulipánová revolúcia. Nahradil diktátora, ktorý chudobnej krajine vládol od rozpadu Sovietskeho zväzu v roku 1991. Aj po piatich rokoch Bakijevovej vlády je však priemerný kirgizský plat v prepočte necelých 100 eur a tretina obyvateľov žije pod hranicou chudoby. Zmeniť to chce Otunbajevová, aktérka tulipánovej revolúcie a neskoršia ministerka zahraničia. Na to potrebuje aj dôveru medzinárodného spoločenstva.
Včera k nej mala blízko. Rusko jej vládu opatrne uznalo, európska ministerka zahraničia Catherine Ashtonová hovorila o „novej ére“ v Kirgizsku. Washington, ktorý zrejme najviac zaujíma jeho základňa Manas, kľúčová pre zásobovanie jednotiek v Afganistane, sa k uznaniu ešte nevyjadril. Lety zo základne boli včera pozastavené, Otunbajevová však o jej zatvorení nehovorila.
Dnes do Kirgizska dorazí zvláštny vyslanec generálneho tajomníka OSN, ktorým je slovenský exminister zahraničia Ján Kubiš.
Základné údaje o stredoázijskej Kirgizskej republike
Kirgizská republika je vnútrozemský štát v Strednej Ázii. Od 18. storočia bolo územie súčasťou Kokandského chanátu, od polovice 19. storočia boli jednotlivé časti postupne pripojované k Rusku. V roku 1936 bola vytvorená Kirgizská SSR v rámci Zväzu sovietskych socialistických republík (ZSSR). Po rozpade ZSSR v roku 1991 vyhlásila krajina svoju nezávislosť a patrila medzi zakladajúcich členov Spoločenstva nezávislých štátov (SNŠ).
Názov krajiny: Kirgizská republika
Bežný názov: Kirgizsko
Medzinárodná skratka: KGZ
Internetová doména: .kg
Rozloha: 199,951 km2
Hl.mesto v slovenčine: Biškek (584 000 obyv.)
Úradný jazyk: Oficiálnymi jazykmi sú kirgizský a ruský - od 25. mája 2000.
Mena: 1 kirgizský som (KGS) = 100 tyijnsov
Štátne zriadenie: republika
Počet obyvateľov: 5 431 747 (júl/2009)
Etnické zloženie: Kirgizi - 64,9 percent, Uzbeci - 13,8 percent, Rusi - 12,5 percent, Dungan (čínski moslimovia) - 1,1 percento, Ukrajinci - 1 percento a ostatní. Náboženské zloženie: moslimovia - 75 percent, Ruská pravoslávna cirkev - 20 percent a ostatní.
Prezidentské voľby v Kirgizsku: 23. júla 2009
Prezidenta volí parlament.
Z postu hlavy štátu bol zosadený aj Askar Akajev, ktorý 24. marca 2005 opustil sídlo, ale nerezignoval na svoju funkciu po tom, ako sa opozícia zmocnila hlavnej vládnej budovy v Biškeku. Najvyšší súd Kirgizska vyhlásil sporné parlamentné voľby v krajine v roku 2005 za neplatné. Poslanci kirgizského parlamentu prijali rezignáciu zosadeného prezidenta Askara Akajeva až 11. apríla 2005. Po zvrhnutí bývalého prezidenta Akajeva 25. marca 2005 vyhlásil Kurmanbek Bakijev, že ho vymenovali za úradujúceho prezidenta a premiéra krajiny a prevzal moc v krajine. Oficiálne bol do tejto funkcie zvolený 10. júla 2005 a opäť potvrdený v ostatných prezidentských voľbách 23. júla 2009.
Kirgizský parlament 22. októbra 2009 drvivou väčšinou podporil opatrenia na rozšírenie prezidentských právomocí a drastické zoštíhlenie vládneho kabinetu. Narastajúca moc prezidenta Kurmanbeka Bakijeva nad bývalou sovietskou republikou zvyšovala obavy z prehlbovania jeho autoritatívneho režimu. Stabilné Kirgizsko bolo pritom v záujme Ruska, ako aj USA, ktoré má v stredoázijskej krajine dôležitú leteckú základňu pre operácie v Afganistane. Podľa schválenej novej vládnej štruktúry boli bezpečnostné služby a zahraničná politika priamo pod kontrolou prezidenta.
Kirgizský prezident Bakijev už 20. februára 2007 odmietol požiadavky opozície na odstúpenie. Bývalý predseda vlády Felix Kulov obvinil svojho niekdajšieho revolučného spojenca Bakijeva, že v Kirgizsku, chudobnej stredoázijskej krajine, si uzurpoval moc. Vyzval ho, aby rezignoval.
tasr
Kurmanbek Bakijev: Všetko pre rodinu
Na prvý pohľad vyzerá inžinier Kurmanbek Bakijev ako veselý, bezstarostný človek. Má za sebou prácu v továrni, vedenie fabriky a nakoniec aj politickú kariéru. Rýchlo sa z neho stal opozičný líder, ktorý so svojimi stúpencami vyhnal z krajiny prezidenta Askara Akajeva a po tulipánovej revolúcii sa posadil ešte na teplý trón ako „bojovník za demokraciu“. Dnes ho opozícia označuje za „monštrum“.
Práve počas jeho vlády dosiahla korupcia obrovské rozmery. Do významných funkcií pretláčal príbuzných a známych a vytváral tak klanovú elitu, ktorej cieľom bolo čo najviac sa obohatiť. Robil presne to, za čo zosadil Akajeva. Napríklad svojho syna Maxima dosadil za šéfa lukratívnej Agentúry pre rozvoj, investície a inováciu.
Teraz si Bakijev a jeho príbuzní možno ani nestačia zbaliť do kufrov všetko nazhromaždené bohatstvo.
Petra Procházková
