KATYŇ, BRATISLAVA. O tri dni neskôr príde na oficiálnu pietnu slávnosť pri príležitosti 70. výročia tejto tragickej udalosti poľských dejín aj poľský prezident Lech Kaczynski.
Na začiatku druhej svetovej vojny v roku 1939 Červená armáda obsadila východné Poľsko a uväznila 21.768 dôstojníkov poľskej armády, kňazov a intelektuálov. 13. apríla 1940 tajná polícia NKVD začala s ich popravou v lese neďaleko mesta Katyň, ležiaceho v Smolenskej oblasti v dnešnom Bielorusku. Varšava tvrdí, že boli všetci zavraždení, v dosiaľ objavených masových hroboch sa podarilo nájsť asi 14.000 mŕtvych tiel. Poľskí historici sa domnievajú, že cieľom masakry bolo zlikvidovať poľskú elitu a zabrániť tým znovuzrodeniu zvrchovaného poľského štátu.
Po objavení masových hrobov obetí 13. apríla 1943 príslušníkmi Wehrmachtu došlo k prerušeniu kontaktov medzi poľskou exilovou vládou v Londýne a bývalým ZSSR. Masaker sa stal predmetom nacistickej propagandy, avšak Stalinovo sovietske vedenie popieralo akúkoľvek zodpovednosť za túto udalosť a obvinilo z masakry fašistov.
Až v období prebiehajúcej perestrojky a glasnosti dal Michail Gorbačov definitívne najavo, že zodpovednosť za udalosti v Katyni nesie niekdajší ZSSR, čo však nástupnícke štáty sovietskeho impéria neprevzali. Podľa archívnych materiálov príkaz na zabitie poľských dôstojníkov podpísal sovietsky vodca Josif Stalin 5. marca 1940.
Rodiny niektorých obetí sa pokúšali pomocou ruských súdov prinútiť prokurátorov, aby vyšetrili masakru, ktorá je v Poľsku vnímaná ako symbol útlaku zo sovietskej éry. Hlavný vojenský prokurátor Ruskej federácie však oznámil, že vyšetrovanie bolo ukončené s tým, že masaker nemožno kvalifikovať ako genocídu, ale ako vojnový zločin, ktorý je v súčasnosti už premlčaný. Od roku 2007 hľadajú spravodlivosť príbuzní obetí na Európskom súde pre ľudské práva v Štrasburgu.
Poľský premiér Donald Tusk prijal pozvanie svojho ruského partnera, čo je považované za známku zmiernenia rozporov medzi Moskvou a Varšavou. Putin prisľúbil otvorenie archívov pre poľských výskumníkov, ak dá Poľsko k dispozícii obdobné dokumenty. Katynská masakra patrí k otázkam, ktoré zaťažujú rusko-poľské vzťahy.
Tejto smutnej kapitole poľsko-ruských novodobých dejín sa venoval aj kultový poľský režisér Andrzej Wajda, ktorý snímkou Katyň postavil na sklonku svojho života umelecký pamätník svojmu otcovi, jednému zo zmasakrovaných. Film uviedla ruská štátna televízia v týchto dňoch k 70. výročiu udalosti.
Poľský parlament v roku 2007 schválil 13. apríl ako Pamätný deň obetí katynskej masakry z obdobia 2. svetovej vojny.
