Keď jej nadšené dieťa donieslo na návštevu k babke vlastnoručne vymaľované vajíčko z papiera a zajačika z čokolády, bola táto dáma pevných nervov (je neurochirurgička) blízko infarktu. Vraj, čo už len za kresťanský symbol to úbohé dieťa donieslo do jej domu, kde ona prísne dbá na dodržiavaní židovských tradícií.
Bola to pritom ona, kto trval na tom, aby dieťa chodilo do ruskej škôlky, kde o židovstve nič nevedia a deti vychovávajú podľa starého sovietskeho modelu.
Keby ešte vedela, že v ruskej škôlke v čase, keď takmer 90 percent Izraelčanov neje žiadne kvasené potraviny a chlieb nahrádza macesom, ruské učiteľky veselo napchávajú deti chlebíkmi s rybacou nátierkou, asi by svoju voľbu trpko oľutovala.
Celkom iný prístup zvolil známy americký novinár a satirik Ray Hanania. V denníku Jerusalem Post napísal, že v jeho kresťansko-židovskej rodine oslavujú oba sviatky spoločne a užívajú si dobré jedlo, ktoré tak milujú ako židia, ako aj Arabi. Jediný spor sa vedie akurát o to, či sa má zeleninový šalát volať izraelský alebo arabský. Vynález jeho receptúry si totiž privlastňujú aj židia, aj Arabi.
No ak si Hanania nevymýšľa, tak potom sa mi takéto slávenie sviatkov zdá príjemnejšie. Žiadne stresy, výčitky, rigoróznosť. Sviatky majú ľudí oslobodzovať a náboženstvo by mohlo tiež. Veď Pesach je o oslobodení z otroctva a Veľká noc o oslobodení z hriechov.
Oba sviatky sú tiež príbehmi veľkých mužov, čo mali víziu a odvahu. Odvahu oslobodiť sa a oslobodzovať. My už často nemáme ani odvahu oslobodiť sa od predsudkov.
