Pätnásť rokov od masakry 8-tisíc ľudí v Srebrenici ju v utorok večer plánuje srbský parlament odsúdiť. V rezolúcii sa chce vláda vyhnúť pojmu genocída. Nahnevala tým Bosniakov.
BELEHRAD, BRATISLAVA. Sympatie obetiam, a ospravedlnenie, že Srbsko neurobilo všetko pre to, aby masakre zabránilo. S týmito slovami sa v utorok chystá srbský parlament schváliť rezolúciu o Srebrenici. Po 15 rokoch chcú srbskí politici oficiálne odsúdiť vraždy 8-tisíc moslimských mužov a chlapcov, ktorých v júli 1995 popravili bosnianskosrbskí vojaci.
Podľa analytikov je krokom vpred už to, že Belehrad vôbec o masakre diskutuje. Pre kritikov však text rezolúcie, ako sa ho snaží presadiť koalícia, bol sklamaním. V návrhu totiž chýbalo priame pomenovanie, že išlo o genocídu. Za takú ju označuje Európska únia, OSN aj Medzinárodný súdny tribunál pre bývalú Juhosláviu v Haagu.
Moslimovia sú urazení
„Nie je to na takej úrovni, ako sme predpokladali. V podstate je to istý druh popierania,“ hovorí sklamane Sonja Biserková, šéfka srbského Helsinského výboru pre ľudské práva.
A ak Srbi čakali, že rezolúciou ukážu, slovami premiéra Mirka Cvetkoviča „túžbu po regionálnom zmierení a dobrých vzťahoch so susedmi“, vrúcnej odpovede sa nedočkali. Bosnianskych moslimov deklarácia nahnevala.
„Iba to prehlbuje pocity poníženia, opovrhovania a hnevu,“ povedal pre Reuters Ilijas Pilav. Moslimský chirurg v júli 1995 s tisíckami ďalších šesť dní utekal cez lesy, aby ho bosnianskosrbské jednotky nechytili.
V názore na rezolúciu je srbský parlament rozdelený. V navrhovanom znení ho podporujú takmer výlučne koaliční poslanci. Nacionalistické strany tvrdia, že genocída sa nestala, prípadne, že ju podporia, až keď iné krajiny odsúdia zločiny proti Srbom.
Motivované úniou?
„To je princíp rezolúcie: urobme niečo, ale aby nás to nič nestálo, k ničomu nezaväzovalo, aby sa ukázalo, že to robíme, pretože musíme a nie preto, že to tak cítime,“ povedal pre srbské Rádio Slobodná Európa poslanec Žarko Kosič, ktorý deklaráciu o Srebrenici navrhoval už v roku 2005.
Biserková, podobne ako ďalší analytici, hovorí, že vládu k rezolúcii tlačia skôr zahraničnopolitické tlaky. Deklaráciu o Srebrenici prijal pred rokom Európsky parlament a podobný krok žiada aj od iných európskych štátov. A od krajiny ako Srbsko, ktorá chce vstúpiť do únie, sa to očakáva. Prezident Boris Tadič povedal, že „prijatie rezolúcie je povinnosťou Srbska voči haagskemu tribunálu“. Úplná spolupráca Belehradu so súdom je hlavnou podmienkou pre srbskú cestu.
Ľudia rezolúciu nechcú
Od občanov pritom srbskí politici žiaden tlak na vyrovnanie sa s minulosťou necítia. Práve naopak. Podľa prieskumu Národného výboru pre spoluprácu s haagskym tribunálom podporuje rezolúciu 20,6 percenta Srbov, pričom 46 percent by podporilo rezolúciu, ktorá by odsudzovala všetky zločiny, ktoré sa udiali v juhoslovanských vojnách. Viac ako polovica ľudí verí, že zločiny v Srebrenici boli „zákerne nafúknuté nepriateľmi a médiami“.
„Postoj k minulosti je tu stále veľmi nízky,“ hovorí Biserková s tým, že v Srbsku sa toho v tomto smere veľa nezmenilo.
