MOSKVA, PRAHA. Ruská vládnuca dvojica prezident Dmitrij Medvedev a premiér Vladimir Putin sa od chvíle, keď v moskovskom metre v pondelok ráno vybuchli dve samovražedné atentátničky a zabili 39 ľudí, predbiehajú v radikálnych výrokoch, sľuboch, vyhrážkach a prijímaní okamžitých opatrení.
Obaja politici, ktorí budú s najväčšou pravdepodobnosťou súperiť v roku 2012 o prezidentské kreslo, zvolali svoje tímy a rozdali úlohy.
Putin číselne vyjadril, aké kroky je potrebné prijať na zvýšenie bezpečnosti občanov. Ministrom, ktorí sa počas jeho reči kajúcne pozerali na zem, nariadil zlepšenie videokontroly priestorov, ako je metro, i celkové technické zabezpečenie obrany pred terorizmom.
Putin: Z dna kanalizácie ich dostaneme
„Dúfam, že všetci chápete, že nepôjde o peniaze, ktoré na tieto opatrenia vyčlením, ale o efektívne splnenie rozhodnutia,“ povedal príkro Putin. Sľúbil tiež, že teroristov, ktorí teraz zaliezli na dno, „z tej kanalizácie dostane na svetlo Božie“.
Pripomínalo to rétoriku z roku 1999, keď po sérii doteraz nevyjasnených výbuchov panelákových domov rozpútal druhú vojnu v Čečensku.
Prezident Medvedev medzitým zvolal do Kremľa právnych expertov a rokoval s nimi o reforme súdnictva a vyzval na posúdenie sprísnenia trestov za terorizmus.
Aj keď ruka v ruke so sprísnením trestov by mali pribúdať represívne opatrenia na severnom Kaukaze, odkiaľ podľa bezpečnostných zložiek teroristi do centra Ruska prúdia, zatiaľ sa o novej vojne nehovorí.
Čečensko je iné. Kadyrovovo
Aj premiér Putin, ktorý podobnú situáciu v roku 1999 využil na rozsiahlu ofenzívu, vie, že situácia na Kaukaze je úplne iná, ako tam bola pred jedenástimi rokmi. V Čečensku panuje Ramzan Kadyrov, človek blízky Putinovi.
Zvláštny režim „protiteroristickej operácie“ tam bol zrušený, avšak šarapatenie ruských bezpečnostných zložiek, napríklad v Ingušsku, vyvoláva takú nevôľu miestneho obyvateľstva, že keby teraz Čečeni prišli s nápadom obnoviť plnohodnotné vojnové ťaženie proti Rusku, Inguši by tvorili základ gerilovej armády.
Ruskí občania sa však cítia zasa ohrození, podobne ako v roku 1999. Aj preto môžu byť naklonení skôr radikálnym represívnym krokom skúseného „bezpečnostného“ Putina než pokusom o liberalizáciu verejného života mladého Medvedeva. Aj to môže ovplyvniť voľby v roku 2012.
Pre šahídov chcú trest smrti
Ruskí politici zareagovali na krvavé atentáty výzvami na obnovenie popráv.
MOSKVA, BRATISLAVA. Členovia ruskej hornej komory parlamentu v reakcii na pondelkové atentáty v metre chcú obnovniť trest smrti pre teroristov.
Návrh senátorov je pritom v protiklade s nedávnym rozhodnutím ruského ústavného súdu, ktorý potvrdil moratórium.
Návrh zákona by sa mal týkať teroristov, ktorí budú mať na svedomí vysoký počet obetí, ako sa to stalo v pondelok na dvoch staniciach metra, keď dve šahídky (mučeníčky) odpálili vo vozňoch výbušniny na svojich telách. Podľa súčasného trestného zákonníka môžu organizátori teroristických útokov najviac dostať doživotie.
Najprísnejší trest Rusko zakázalo v roku 1996, po tom, čo sa stalo členom Rady Európy a podpísalo, hoci doteraz neratifikovalo, Európsku konvenciu o ľudských právach. Po včerajších útokoch sa ani nechystá.
Mirek Tóda
