Moskva 1. mája (TASR) V Ruskej federácii a postsovietskych krajinách Spoločenstva nezávislých štátov (SNŠ) sloboda slova úradom prekáža stále viac a médiá sú terčom stupňujúceho sa tlaku. S odvolaním sa na monitoring expertov Európskeho parlamentu (EP) o tom informoval ruský denník Nezavisimaja gazeta.
Podľa denníka experti pripravujú pre EP správu o vzostupe rôznych foriem cenzúry vo vzťahu k ruským médiám, rozširovaní rozsahu štátnej kontroly voči rozhlasu a televízii, trestnom stíhaní novinárov a stále častejších prípadoch fyzických útokov na novinárov, niekedy aj s dôsledkom smrti.
Veľké ruské koncerny a finančné štruktúry so súhlasom štátnej moci zvyšujú svoj vplyv v ruských médiách a EP vyslovuje obavu, že v dohľadnej dobe v Rusku prestanú existovať skutočne slobodné a nezávislé televízne a rozhlasové stanice.
Znepokojenie EP vyvoláva aj situácia ruských médií v provincii, kde "ďaleko od medzinárodnej verejnosti" dochádza k prípadom zabavovania výtlačkov novín, uzatváraniu televíznych staníc a v niektorých prípadoch musia novinári žiadať regionálne orgány o súhlas s publikovaním jednotlivých článkov. Systém dotácií pre ruské regionálne médiá je "bičom a medom", pretože pridelenie dotácií závisí od vzťahu k miestnej moci.
Nezavisimaja gazeta popisuje aj situáciu v niektorých krajinách bývalého Sovietskeho zväzu. Experti sa zhodujú v tom, že v krajinách SNŠ sa situácia v oblasti slobody slova za posledné dva roky citeľne skomplikovala a médiá sú od štátnej moci stále viac závislé.
V Bielorusku bol pri jednom z protestných pochodov vážne zranený novinár Valerij Ščukin. Hospitalizovaného novinára súd odsúdil na trest odňatia slobody v trvaní 15 dní a do väzenia žurnalistu odviedli priamo z jednotky intenzívnej starostlivosti vojenskej nemocnice.
Bieloruské ministerstvo zahraničných vecí vyslovilo redaktorovi ruskej NTV v Minsku Pavlovi Selinovi oficiálne varovanie za údajnú "prípravu tendenčných reportáží o spoločensko-politickej situácii v krajine" v dobe od 14. do 21. apríla 2002. V tej dobe redaktor NTV vysielal z Bieloruska reportáže o emigrácii z krajiny, rozohnaní pochodu opozície 19. apríla a súdnych procesoch s jeho účastníkmi. Činnosť redaktora NTV v prejave o stave krajiny ostro kritizoval sám prezident Alexander Lukašenko. Ďalší štáb ruskej NTV následne nedostal v Bielorusku akreditáciu. Útoky štátnych orgánov na slobodu slova v Bielorusku sa vystupňovali po prezidentských voľbách v roku 2001.
Zložitá situácia v oblasti slobody médií je podľa Nezavisimej gazety na Ukrajine. Niekoľko televíznych spoločností tam prišlo o licencie a televízna spoločnosť Jutar od rozhlasovej a televíznej rady povolenie nedostala. Podľa ukrajinskej opozície ide o útok na nezávislé médiá, ktoré sa odmietli podriadiť proprezidentským silám.
Na Ukrajine pokračuje trestné stíhanie šéfredaktora denníka Svoboda Olega Ľaška, dôvodom ktorého sa stala publikácia interpelácií poslancov, ktorí obvinili generálneho prokurátora Ukrajiny Mychajla Potebeňka z úplatkárstva. Medzinárodná organizácia Reportéri bez hraníc generálneho prokurátora obviňuje zo zodpovednosti za to, že Ukrajina nedodržiava svoje záväzky v oblasti ľudských práv a pripisuje mu obštrukcie pri vyšetrovaní prípadov vrážd a násilia voči novinárom na Ukrajine.
Udalosti v Bielorusku pripomínajú kroky štátnych orgánov proti médiám v Azerbajdžane. Vážnym problémom čelí časopis Monitor, s redaktormi ktorého sa súdi azerbajdžanské ministerstvo obrany a žiada finančné náhrady a zastavenie vydávania časopisu. V tlačiarni odmietli vytlačiť ďalšie číslo časopisu.
V Arménsku trvá konflikt spojený s odňatím licencie televíznej spoločnosti A1+. Situácia podľa ruského denníka pripomína udalosti okolo ruských televíznych spoločností NTV a TV-6.
V Turkménsku, kde nezávislé médiá neexistujú, sa štátne orgány sústredili na zákaz distribúcie ruského denníka Komsomoľskaja pravda. Výtlačok, v ktorom bol článok o Turkménsku, úrady v krajine zhabali a od ľudí, ku ktorým sa noviny dostali, agenti štátnej bezpečnosti vyžadovali písomný záväzok, že prečítané informácie nebudú ďalej rozširovať. V tomto roku turkménske úrady zakázali činnosť viacerých internetových stránok. Zoznam zahraničnej tlače, ktorú je možné objednať si na dobierku, stanovujú orgány ideologickej kontroly.
Problémy so slobodou tlače sú i v Tadžikistane. Miestny parlament novelizoval zákon o zahraničných médiách, ktorý ohraničuje činnosť zahraničných novinárov na území krajiny. V Kirgizsku pokračujú súdy s nezávislými novinármi a zanikli dva denníky.
(spravodajca TASR Bohdan Kopčák) ed
