CHELSEA. Kanada totiž na pondelňajšie rokovania o budúcnosti Arktídy, ktoré sa uskutočnili neďaleko Toronta, podľa Clintonovej nepozvala všetky relevantné strany.
Na rokovaní boli predstavitelia Kanady, Spojených štátov, Ruska, Nórska a Dánska, chýbali však predstavitelia pôvodných obyvateľov polárnych oblastí, ako aj Švédska či Fínska, ktoré na Arktídu tiež vznášajú nárok.
"Na dôležitých medzinárodných rokovaniach o otázkach Arktídy by mali byť všetci, ktorí majú v tomto regióne legitímne nároky. Verím, že Arktída bude vždy dôkazom toho, že dokážeme spolupracovať, a nie vytvárať nové deliace čiary," vyhlásila Clintonová na rokovaní neďaleko Toronta. Nesúhlas s postojom Kanady vyjadrila aj neúčasťou na tlačovej konferencii po skončení rokovaní. Kanada sa zatiaľ oficiálne k výhradám Clintonovej nevyjadrila.
Okrem Clintonovej na rokovaní propagoval spoluprácu aj nórsky minister zahraničných vecí Jonas Gahr Störe, ktorý vyzval ostatných účastníkov, aby prestali používať bojovnú rétoriku a začali hľadať zhodu.
Najväčšie nároky na arktické územia vznášajú Rusko, Kanada, Spojené štáty a Dánsko. Rusko svoje tvrdenie, že Arktída je pokračovaním ruskej pevniny, okázalo podporilo v roku 2007 zapichnutím svojej štátnej vlajky na dne oceánu v mieste Severného pólu.
Kanadský premiér Stephen Harper zase už od svojho nástupu do úradu v roku 2006 presadzuje posilnenie kanadskej vojenskej prítomnosti na severe. Krajina by mala byť podľa neho pripravená na prevzatie kontroly nad Severozápadným prieplavom, keď raz globálne otepľovanie spôsobí jeho trvalú priechodnosť. S kanadskými nárokmi však nesúhlasia mnohé iné krajiny vrátane Ruska či USA, ktoré tvrdia, že prieplav patrí do medzinárodných vôd.
