ANKARA. Tú začiatkom mesiaca schválil Zahraničný výbor Snemovne reprezentantov amerického Kongresu a Ankara odvtedy vytvára na Washington intenzívny tlak. Stalo sa tak aj v nedeľu, keď sa turecký minister zahraničia Ahmet Davutoglu telefonicky spojil so svojou americkou kolegyňou Hillary Clintonovou.
Ako informoval v pondelok hovorca rezortu tureckej diplomacie, Davutoglu jej oznámil, že zablokovanie hlasovania o genocíde pred celou snemovňou je "kriticky dôležité, aby sa eliminovali škody, ktoré už spôsobila" na vzťahoch medzi USA a Tureckom a taktiež na turecko-arménskych diplomatických vzťahoch. Clintonová mu odpovedala, že o celej záležitosti by rada debatovala s tureckým premiérom Recepom Tayyipom Erdoganom, ktorý však pre rezolúciu o genocíde váha so svojou plánovanou aprílovou návštevou Washingtonu.
Obama rezolúciu nechcel
Zahraničný výbor Snemovne reprezentantov začiatkom marca najtesnejšou väčšinou schválil rezolúciu, ktorá označuje vraždenie Arménov v rokoch 1915 až 1918 za genocídu. Poslanci tak ignorovali výzvy administratívy prezidenta Baracka Obamu a tureckých vládnych predstaviteľov, aby v záujme zlepšujúcich sa turecko-arménskych vzťahov od prijatia dokumentu ustúpili.
Výbor však nakoniec pomerom hlasov 23 ku 22 symbolickú rezolúciu označujúcu zabíjanie Arménov v Osmanskej ríši počas prvej svetovej vojny za genocídu schválil a spôsobil tak, že o nej bude musieť hlasovať aj samotná Snemovňa reprezentantov. Nezáväzná rezolúcia požaduje od Obamu, aby zabezpečil zohľadnenie "genocídy" v zahraničnej politike USA a spomenul tento výraz vo svojej výročnej správe.
Spor živia roky
Arménsko a Turecko majú zásadne odlišný pohľad na vraždenie Arménov. Podľa arménskych historikov vyvraždila Osmanská ríša v čase, keď sa rozpadávala, 1,5 milióna Arménov. Turecko toto označenie naopak odmieta a hovorí o 300 až 500 tisíc arménskych obetiach, no zároveň aj o minimálne rovnakom počte mŕtvych Turkov.
Tí sa podľa niektorých tureckých historikov stali obeťami bojov po tom, ako Arméni začali ozbrojený boj za nezávislosť a podporili inváziu ruských jednotiek do krajiny. Ich vyvraždenie uznalo do dnešného dňa za genocídu 21 krajín sveta.
