SME
Pondelok, 20. september, 2021 | Meniny má Ľuboslav(a)KrížovkyKrížovky

Islamizácia Európy je mýtus

Ak vlastenectvo znamená spievať hymnu, raz za týždeň to nestačí. Treba každý deň, hovorí DOMINIQUE SOPO, šéf najznámejšej francúzskej ľudskoprávnej organizácie SOS Racisme.

Dominique Sopo sa narodil v roku 1976 francúzskej matke a otcovi z Toga. Aktivizmu sa venoval už v študentských odboroch. Od roku 2003 šéfuje organizácii SOS Racisme, ktorá vznikla v 80. rokoch v reakcii na úspech Národného frontu.Dominique Sopo sa narodil v roku 1976 francúzskej matke a otcovi z Toga. Aktivizmu sa venoval už v študentských odboroch. Od roku 2003 šéfuje organizácii SOS Racisme, ktorá vznikla v 80. rokoch v reakcii na úspech Národného frontu. (Zdroj: SME – Tomáš Benedikovič)

Ak vlastenectvo znamená spievať hymnu, raz za týždeň to nestačí. Treba každý deň, hovorí DOMINIQUE SOPO, šéf najznámejšej francúzskej ľudskoprávnej organizácie SOS Racisme.

V nedávnych francúzskych regionálnych voľbách mali Le Penovi extrémisti po rokoch opäť dobrý výsledok. Prečo?

„Národnému frontu sa podarilo prilákať vyše desať percent voličov. Tých, ktorí v roku 2007 hlasovali za prezidenta Nicolasa Sarkozyho, pretože ich zlákal populistickou rétorikou. Teraz vidia Sarkozyho hospodársku a sociálnu politiku ako zlyhanie. Navyše, manipulovaním týchto ľudí pomocou protiimigračnej rétoriky a diskusie o národnej identite vláda čiastočne legitimizuje reči krajnej pravice. Tým sa napokon celá jedna skupina voličov cíti oprávnená voliť Národný front, pretože takto rozmýšľa sama vláda.“

Ale to nebolo cieľom diskusií o zákaze moslimského závoja burka a o národnej identite, ktoré rozbehol Sarkozy.

„Cieľom debát bolo vyvolať strach z islamu a uchopiť voličov Národného frontu pred regionálnymi voľbami. Preto začali len pred niekoľkými mesiacmi. To sa však nepodarilo, pretože tí, ktorých táto debata nadchla, volili Národný front a nie prezidentovu stranu.“


Ak si SNS myslí, že tak posilní vlastenectvo, potom treba žiadať, aby sa hymna spievala každý deň. Prečo len každý týždeň? Nie je dosť vlastenecká.

Pomohol Sarkozy Francúzom znovuobjaviť národnú identitu?

„Francúzi nikdy nežiadali diskusiu o národnej identite. Táto debata je smiešna. Je to manipulácia politickej moci. Na debaty, ktoré organizovala politická moc, nechodil nikto okrem ľudí, ktorí chceli vyjadriť rasistické a xenofóbne názory. Väčšina Francúzov sa ich nezúčastnila.“

Znamená to, že o národnej identite nemôže rozhodovať vláda?

„V dejinách bolo vždy extrémne nebezpečné, keď vláda vysvetľovala, čo má byť identitou krajiny. A najmä Francúzi nepotrebujú vládu, aby poznali svoju identitu. Sú naviazaní na dedičstvo francúzskej revolúcie, na svoju sociálnu legislatívu a otvorenosť k imigrantom. Vedia, na čo sú hrdí.“

Má šancu Národný front aj v prezidentských voľbách o dva roky?

„To závisí od pravice aj ľavice, či predstaví politický projekt, ktorý odpovie na želania Francúzov. Národný front dnes za svoj úspech vďačí aj tomu, že ľudia zúfajú z politiky a závisí preto aj od strán, či dokážu načúvať voličom a nenechajú ich voliť extrémistov.“

Francúzsky parlamentný výbor navrhol, aby mal každý žiak zápisník mladého občana, každá škola vlajku a všetci žiaci raz za rok spievali francúzsku hymnu. Posilní sa tým vlastenectvo u detí?

„Nie som si istý, či je cieľom štátu posilňovať vlastenectvo. On sa má starať, aby jeho obyvatelia žili lepšie. Chcieť, aby ľudia zdravili vlajku, spievali hymnu a tak ďalej, je pre mňa smiešne. Ale čo sa tým sleduje? Chcú upozorniť, že tu máme zlých občanov, ktorých treba naučiť byť dobrými občanmi. Sú to ľudia s imigrantským pôvodom.“

V našej vláde je Slovenská národná strana, ktorá navrhla podobný zákon. Chce, aby sa hymna spievala každý týždeň.

„Ak si tá strana myslí, že tak posilní vlastenectvo, potom treba žiadať, aby sa hymna spievala každý deň. Prečo len každý týždeň? Nie je dosť vlastenecká.“


Keby sa francúzska ľavicová strana chcela spojiť s nacionalistami alebo krajnou pravicou, bola by to pre ňu samovražda.

Prišli ste sem na konferenciu o boji s extrémizmom, ktorú organizuje slovenská vláda. Jej súčasťou je aj strana, ktorú francúzsky denník Le Monde nazval profašistickou. Môže vláda takto bojovať s extrémizmom?

„Nepoznám slovenskú vládnu koalíciu. Ale jedným z hlavných zápasov SOS Racisme bolo vysvetliť, že nemožno vytvoriť koalíciu s krajnou pravicou, nacionalistami či xenofóbmi bez dôsledkov. Vždy to má negatívne dôsledky. V podobe zákonov, rétoriky ľudí, ktorí predstavujú vládu alebo väčšinu a ktorí teda majú oprávnenie povedať to či ono.“

Najväčšia slovenská vládna strana je ľavicová. Bolo by pre francúzskych socialistov prijateľné vytvoriť vládu s nacionalistami?

„To je absolútne nemožné. Politická identita francúzskej ľavice je príliš poznačená antirasizmom. Keby sa ľavicová strana chcela spojiť s nacionalistami alebo krajnou pravicou, bola by to pre ňu samovražda.“

Vzostup krajnej pravice je problémom viacerých západoeurópskych krajín. Ako si ho vysvetľujete?

„Má dva hlavné dôvody. Prvým je ekonomická kríza a nezamestnanosť, ktorá posilňuje napätie a logiku obetného baránka. Druhým je základná otázka o národnej identite rozličných krajín, ktorú si kladie celá Európa. S tým, že globalizácia a imigrácia ohrozuje to, čím sme. Zvlášť v krajinách, ktoré dosť málo premýšľali o svojej identite. To je prípad Švajčiarska (kde vlani v referende zakázali stavbu minaretov - pozn. red.). Vždy sa považovalo za ostrov, ktorý otázku identity nemusel riešiť. Je to aj prípad Holandska, kde žijú oddelene arabsko-moslimské obyvateľstvo a „klasickí“ Holanďania. Vlády v Európe, by si mali otázku o identite klásť, ale bez demagógie. Aby sa znížilo napätie. Pretože pokrok v Európe je založený na odmietaní netolarencie a fašizmu.“

Nie je za vzostupom extrémizmu aj neriešený problém imigrácie?

„Imigrácia nie je problém, ale fakt.“

Kde je teda problém?

„Problém je, že imigrácia núti krajinu klásť si otázku o svojej identite. V kontinentálnom Francúzsku bolo pred 40 rokmi len málo černochov a Arabov. Byť Francúzom pre priemerného občana znamenalo byť biely katolík. Dnes je vo Francúzsku asi päť miliónov príslušníkov arabsko-moslimskej kultúry a dva, tri milióny černochov. Veľký rozdiel. Byť Francúzom dnes znamená tiež byť černoch, Arab, čínskeho pôvodu, moslim, žid a tak ďalej. Problém je, že ak prichádzajú imigranti a nepremýšľa sa nad národnou identitou, prichádzajúci sú považovaní za hrozbu. Netreba sa tváriť, že tento problém neexistuje.“


Štatistiky možno ukazujú, že imigrantmi páchajú viac zločinov. Ale mohli by sme tiež povedať, že robotníci páchajú viac zločinov ako učitelia. Vyhostíme preto robotníkov zo Slovenska?

Nie je problémom integrácia imigrantov?

„To záleží na modele imigrácie, ktorý si krajina vybrala. Napríklad Holandsko uprednostňuje model oddeleného obyvateľstva. Výsledok je, že sa nemieša. To vytvára napätie.“

Tamojšia extrémistická Strana za slobodu možno vyhrá júnové parlamentné voľby. Neznamená to, že holandský model imigrácie zlyhal?

„Áno, zlyhal. Ak neexistuje miešanie, objavuje sa problém diskriminácie, segregácie, vznikajú getá. Nedá sa žiť zároveň v rovnosti a oddelene. To v ľudských dejinách nikdy nefungovalo. Nutne sa objavuje problém rešpektu, vymožiteľnosti práv, prístupu k verejným zdrojom. Dlhodobo môže fungovať len model miešania.“

Je to prípad Francúzska?

„Teoretický. V praxi je to inak. Vznikli getá, obyvatelia s imigrantským pôvodom čelia diskriminácii. Úrady v boji proti diskriminácii zaostávajú.“

Extrémisti tvrdia, že imigranti prinášajú vyššiu kriminalitu a poukazujú na štatistiky. Čo na to hovoríte?

„Štatistiky možno ukazujú, že imigrantmi páchajú viac zločinov. Ale to je len jeden pohľad na spoločnosť. Mohli by sme tiež povedať, že robotníci páchajú viac zločinov ako učitelia. Vyhostíme robotníkov zo Slovenska, pretože robia problémy? S tým už ľudia nesúhlasia, pretože sa ich to priamo týka. S imigrantmi je to rovnaké. Jednotlivec je jednotlivec, netreba sa dívať len na štatistiky. Treba sa navyše opýtať, prečo je medzi imigrantmi pozorovaná vyššia kriminalita. Kriminalitu majú na starosti policajné a súdne inštitúcie. Ak viac dýchate na krk imigrantom, automaticky u nich zistíte väčšiu kriminalitu. Treba sa pozrieť aj na ekonomickú a sociálnu situáciu týchto obyvateľov. U černochov vo Francúzsku by sa určite dala zistiť vyššia kriminalita. Ale z černochov nerobí delikvetnov nejaký gén. Sú chudobnejší. Od človeka, ktorý zarába 10­tisíc eur mesačne predsa neočakávame, že bude kradnúť na ulici.“

Dochádza v Európe k islamizácii, ako to tvrdia extrémisti? Boja sa jej aj Slováci.

„Dnes je v Európe viac obyvateľov arabsko­moslimskej kultúry ako v minulosti. Ale prečo je to problém?“

Oni tvrdia, že Európa má kresťanské korene.

„Ale zvlášť pre východnú Európu predsa platí, že v minulých storočiach boli otomanskí Turci až pred bránami Viedne. Politicky musí byť Európa laická, nie kresťanská. Tí, ktorí dnes Európu definujú ako kresťanskú, sú tí, ktorí len pred niekoľkými desaťročiami tvrdili, že Európa je kresťanská a nemajú v nej miesto židia. Dnes už tak nemôžu hovoriť. Ale stále myslia na vyhladenie celej jednej časti obyvateľov. A pred kresťanstvom bola Európa pohanská. Takže ktoré obdobie rozhoduje? Éra kresťanstva, pohanstva, otomanskej prítomnosti či éra po francúzskej revolúcii, kde je dôležitá myšlienka laickosti a oddelenia štátu a cirkvi? Európa sú ľudia, ktorí uznávajú hodnoty slobody, rovnosti a demokracie.“

Ľudia, ktorí sa boja islamizácie, vidia európskych moslimov ako jednoliatu skupinu. Platí to o Francúzsku?

„Vôbec nie. Ale to je pohľad rasistu, pre ktorého u tých druhých neexistuje jednotlivec. Ten pohľad sa objavuje vždy, keď máme strach. Aj Európa si o Číne myslí, že je to miliarda rovnakých ľudí, kde všetci rovnako myslia aj chodia. Vo Francúzsku sa hovorí o francúzskych moslimoch. Moslim je niekto, kto praktikuje islam. Ale takých moslimov je z piatich miliónov menej ako päťstotisíc. Islamizácia znamená, že moslimovia chcú ostatným vnútiť svoj spôsob života. Ale oni často žijú ako ostatní. Aj keď medzi moslimami existujú extrémisti, je to len okrajový problém, s ktorým treba bojovať politicky. Ale prečo s ním bojovať vyhostením všetkých? V Európe je už dnes dosť moslimov, ktorí sa tu narodili. Kam ich pošleme? Do Mekky?“

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Svet

Inzercia - Tlačové správy

  1. Slováci ochutnali vegánske bagety. Chutili im?
  2. Prehľad bratislavských komunít. Čo všetko sa dá robiť so susedmi
  3. Poznáme slovenské cesty s najkrajším výhľadom!
  4. Profesionáli vedia, o čo ide. Ako si vybrať OZV a nepopáliť sa?
  5. Školy sa znova môžu zapojiť do zberu starých mobilov
  6. Sedemnásť slovenských hotelov na septembrový last minute výlet
  7. Takto dokážu aj vaše peniaze zlepšiť život na našej planéte
  8. Volkswagen na IAA v Mníchove predstavil koncept elektromobilu
  9. Slovenský orloj – svetová atrakcia
  10. Kanceláriám ešte neodzvonilo
  1. 100% ovocné šťavy pod lupou – Prečo sa ich oplatí konzumovať?
  2. BLoKK: Z nevyužitých kancelárií v centre štýlové bývanie
  3. Aj panelák môže byť Smart
  4. Školy sa znova môžu zapojiť do zberu starých mobilov
  5. Pri uzatváraní PZP už nedominuje január
  6. "Je to dravec!" Priznáva šéfkuchár Michal Konrád
  7. Sledujte naživo pokusy so slovenskými výskumníkmi
  8. Vystúpte z radu, postavte si moderný dom podľa seba
  9. Slováci ochutnali vegánske bagety. Chutili im?
  10. Poznáme slovenské cesty s najkrajším výhľadom!
  1. Sedemnásť slovenských hotelov na septembrový last minute výlet 9 297
  2. Slovenský orloj – svetová atrakcia 8 761
  3. Radosť zachytiť tieto krásne krivky 4 319
  4. Mikroplasty sú v produktoch každodennej potreby. V ktorých? 4 294
  5. Zodpovedné investovanie praje budúcnosti a je fér 3 581
  6. 5 tipov, ako si užiť jeseň v Bratislave a okolí 3 042
  7. Zateplenie šikmej strechy PUR penou či minerálnou vlnou? 2 997
  8. Volkswagen na IAA v Mníchove predstavil koncept elektromobilu 2 600
  9. Takto dokážu aj vaše peniaze zlepšiť život na našej planéte 1 773
  10. Prehľad bratislavských komunít. Čo všetko sa dá robiť so susedmi 1 736
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Neprehliadnite tiež

V strede líder moskovskej organizácie Komunistickej strany Ruskej federácie Valerij Raškin.

Ľudia vyšli do ulíc, časť Puškinovho námestia je ohradená zátarasami.


TASR 10m
Ruský prezident Vladimir Putin.

Sankcie Západu boli reakciou na dianie na Ukrajine.


TASR 54m
Tedros Adhanom Ghebreyesus, generálny riaditeľ Svetovej zdravotníckej organizácie.

Ochrana zdravia afganského ľudu je pre WHO najvyššou prioritou, tvrdí Tedros.


TASR 1 h
Francúzsky prezident Emmanuel Macron.

Do Francúzska mohlo odísť iba približne 42-tisíc harkiov.


TASR 2 h
Skryť Zatvoriť reklamu